Samozrejme pri práci s novými vecami vám napadajú aj nové riešenie. Nie také, aby ste si pomohli, ale také, čo by ste chceli do budúcna robiť. Pristihnete sa pri tom, že aha toto je super, tiež by som chcela predávať na internete. Nič k tomu netreba, dáte pár eur na doménu a mesiace času na budovanie stránky a nakoniec musíte už len v tom vydržať, aby to niekam aj dospelo.
Stane sa občas, že si niečo uvedomíte, čo vám naozaj pomôže. Prídete na veci, ktoré vás mohli niekedy zaujímať a prípadne si nájdete nové hobby. Ja som sa tvorbe stránok chcela venovať už dlho, dnes sa mi to splnilo, aj keď nie úplne, spravujem 3 weby a je to fuška. Pokiaľ by bola moja práca len toto, tak som najšťastnejší človek na svete.
Nech len neospevujem a neprúdim pozitívnu náladu, čo som vlastne nemala ani v pláne. Neozvala som sa počas mojích narodenín. Zvažovala som, či niečo napíšem, aj som mala v hlave niekoľko nápadov, ale nestalo sa. Od začiatku roka, neriešiac pandémiu, som na vážkach, z práce som vyčerpaná a nepokojná. Keď mám na starosť zákazky za niekoľko desiatok tisíc a mám popri tom plánovať aj iné veci a tvoriť úplne nové články, spravovať stránky a upravovať fotky produktov, vždy sa v niečom pomýlim. Snažím sa všetko robiť na 100%, ale keď si každá vec vyžaduje 2 hodiny práce a vy máte len 8 hodín k ich naplneniu, tak jednoducho niečo zabudnete, prehliadnete.... Moja prehnaná detailnosť, keď niečo robím a kontrolujem to 10-krát, aby som sa niekde nepomýlila, je skôr na škodu, ale neviem si predstaviť nahodiť objednávku za niekoľko tisíc a neskontrolovať ju. Z toho potom vyplýva aj problém, kedy po ceste domov rozmýšľam, či som niečo nezabudla, niekomu nemala volať, niečo poslať. V tomto tempe som už od marca, teraz to je 3 mesiace. Celkom mi to už lezie na mozog.
Ako sa bežne stáva, musí sa pritrafiť aj niečo ďalšie, tak sa aj stalo. Máte zaplateného človeka, ktorý má vaše splnomocnenie vybavovať veci, riešiť všetko za vás a vy máte len chodiť a podpisovať. Nie, jednoducho ten človek dostal peniaze, ale aj tak si polku vecí naháňame sami. Jedného pekného dňa mi to už išlo krkom a zdvihla som telefón, pán bol nevrlý a ohradzoval sa zmluvou. My nemáme zmluvu s ním, ale so stavebnou firmou, ktorá s ním tieto veci má riešiť. Nie sme sprostí a keď niečo treba, vždy sa snažíme pomôcť. Keď vás 3-krát pošlú z úradu preč, že vy to aj tak nevybavíte a má to riešiť ten, čo má stavebné povolenie, tak vás to omrzí. Bola som nepríjemná aj ja. Evidentne už na neho nič iné neplatí. Jediné šťastie máme, že všetko máme v zmluve a keby chceme odstúpiť, tak máme nárok na vrátenie peňazí v plnej cene. Stavebná firmy si to vie veľmi dobre zrátať, bohužiaľ ľudia, ktorých si najímajú sú takí ústretoví neni. Po menšej výmene názorov pán pochopil, že naozaj sa čaká na to, aby zdvihol prdel a išiel na ten úrad podať žiadosti. Nedávno nám prišiel dopis, kde nám zamietli vodnú stavbu. Čo je celkom prúser, lebo my studňu musíme mať. Jasne som sa vyjadrila pánovi, že ak budú veci preukázateľné, tak ich uhradíme, ak to bude na neprofesionálnej úrovni a skúšal, či niečo prejde, tak jednoducho mu to nie som ochotná zaplatiť. On mal byť dostatočne informovaný, aby tieto veci vybavil na prvý krát, živí sa tým, ale už nás na úrade na neho upozorňovali. O to, či mu zaplatíme jeho službu v plnom rámci ešte zvažujem, lebo za to ako sa k veci stavia, mám skôr chuť ho poslať preč a nájsť si iného, ktorý to urobí bez kecov.
V neposlednom rade sme sa aj donútili odsťahovať do 2 izbového bytu. V poslednom byte sme boli 1,5 roka. Za celý čas sme nemohli vetrať, spávať lebo mávali pod nami párty, pili ako sprostí a vždy o polnoci nás budili. Raz aj o pol piatej ráno, lebo opitý debil si zmyslel, že bude trieskať do steny a plieskať dvermi. Keď sme sa boli sťažovať, tak samozrejme sa vyhováral. Aká divná náhoda, že bol práve v tedy hore, keď sme boli klopať a tak pohotovo nám otvoril dvere. Nevadí, každému patrí, čo si zaslúži. Obetovali sme 380€ a odišli sme inam.
Bohužiaľ nič z toho som veľmi nezvládala a aktuálne mi lekárka zmenila večerné lieky na nejaké veľmi silné. Ak vám hovorí niečo Valdoxan, tak možno viete, čo sú to za lieky. Sú naozaj silné a užívam ich teraz tomu je týždeň. Prvé dni to bol des, keď som si ich dala a mala ísť spať, tak som myslela, že mi vyskočí srdce. Stále som sa potila, mám neustále studené nohy, ale to je aj stresom. Som v takom tlaku, že telo nezvláda prekrvovať celý organizmus a krv posiela len do hlavy a rúk. Ešte tomu musím dať minimálne týždeň, aby lieky začali tvoriť dostatok enzýmov a začali účinkovať. Dúfam, že po mesiaci ich nebudem musieť vysadiť a začnú robiť,čo majú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára