Pred pár dňami ma tak trochu chytili stavy z minulosti. Splnila som si svoj najväčší sen, a to ísť na moju najobľúbenejšiu kapelu, s ktorou som vyrastala. Prežila som s ňou celú pubertu a počúvam ich doteraz a nemyslím si, že niečo zmení môj názor. Trochu ma to ponorilo do čias, kedy som bývala tvrdohlavá a išla si za svojim. Neriešila som okolie a snažila sa aj ignorovať rodičov, keďže ma zrovna nepodporovali a nemám s nimi nejaký extra vzťah.
Bol to moment, kedy som si všetky ušetrené peniaze vymenila za svoju prvú gitaru. Strašne ma to bavilo a tešila som sa z toho. Po pár rokoch som sa rozhodla, že ju predám a kúpim si nejakú elektriku a šuntové kombo. Aj sa mi to podarilo a niečo som si ušetrila, aby som si mohla to kombo kúpiť. Boli to super časy. Vtedy ma nič netrápilo, všetko mi bolo jedno a neriešila som čo bude ďalej.
Kým som sa nedala dohromady so starým kamarátom, ktorého som si myslela, že poznám veľmi dobre a bude to super. Ten sa za tie tri roky, čo sme sa nevideli radikálne zmenil. Kvôli nemu som skoro nedokončila posledné dva roky školy. Neviem, či som to tu už písala, ale boli to muky, psychicky ma týral a ja som sa nechala. Aj keď som mu vynadala, nakoniec som zvesila chvost a nechala pravdu na jeho strane, aby sa to ukľudnilo. Kým neprišiel deň, kedy sme mali ísť na oslavu a on sa na mňa vykašľal a išiel tam bezo mňa. Vtedy som sa totálne zrútila a po hádke sa so mnou rozišiel. V tom momente to bolo najlepšie, čo sa mohlo stať. Pretrpela som si dva týždne, ale vrátila som sa do svojich praktických čias, kedy som triezvo uvažovala a uvedomila si, že som sa len lacno zapredala za niečo, čo som si myslela, že bola láska ako sa mi snažil veľa-krát dosvedčiť.
Prešli asi dva týždne, čo som nevychádzala z domu a potom som sa nejak spamätala. V tom období som už vyše roka chodila k psychiatričke. Ale žiaľ sa môj stav vôbec nezlepšoval. Nakoniec bol problém on. Po rozchode sa mi podarilo dostať sa do starých koľají a nenechať so sebou manipulovať emócie. Hrdo som sa zdvihla a dokončila školu na jednotky. Zmaturovala som ľavou zadnou a na moje vlastné prekvapenie. Opäť som sa dokázala dívať na svet iným pohľadom. Samozrejme, že po pár mesiacoch sa mi snažil dovolať, lámal ma na lacné klamstvá, aby ma získal späť, ale povedala som si, že sa z neho stal egocentrický psychopat a ja nie som hračka, s ktorou sa bude hrať, kedy on bude chcieť.
V tom období sa ma ujal môj terajší manžel, ktorý si so mnou v začiatkoch trocha vytrpel, lebo som bola ešte nervózna z predošlého vzťahu a bála sa, že niečo sa zopakuje, ale to je na iný príbeh....
Teraz som si po 15tich rokoch splnila ďalší sen a kúpila si gitaru, ktorú som vždy chcela a dokonca začala chodiť na hodiny spevu. Vrátila som sa trochu do čias puberty, ale nie je to 100%, ale len nejaké útržky, ktoré sa snažím pretaviť a zhmotniť. Dúfam, že nie márne, sa mi raz podarí znovu naštartovať aspoň z polovice ten motor, ktorý ma vtedy hnal a dokázala som naozaj robiť veľa vecí a ignorovať okolie. Teraz mám pri sebe úžasného človeka, ktorý ma vo všetkom podporuje a snažím sa na to cieliť, aj keď sa mi to nedarí, stále mi idú hlavou hrozné myšlienky. Veľa vecí sa snažím utiahnuť, neriešiť ich, ale občas to prekypí na povrch. Samozrejme s panickými záchvatmi nie je sranda, takže ak budem aspoň na 80% rovnaká ako vtedy, mám vyhraté. Uvidíme ako dlho ma dokážu moje sny motivovať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára