K tomu môjmu zlozvyku s rýpaním do vyrážok a ničením samej seba môžem povedať len toľko, že si tým zapisujem a zaraďujem sa viditeľne do radov tých zúfalých, neobľúbených a poľutovania hodných ľudí. Sama si tieto presvedčenia vytváram a výzorom sa zaraďujem k tejto vrstve. Je to smutné, ak si musíte tieto veci takto pripomínať a dávať najavo nie len sebe. Horšie je to ignorovať a brať to ako samozrejmosť, vtedy človek upadne medzi bulímikov, anorektikov a iných psychicky závislých a ťažko vyliečiteľných stavov. V tomto si môžem gratulovať, že si to stále uvedomujem, občas sa mi podarí to obmedziť a tešiť sa z toho. Napriek tomu to už trvá 10 rokov, čo som nemala dlhšie ako týždeň čistú tvár. Nehovoriac o rukách, chrbte a stehnách. Stačí malička hrča a musím sa jej zbaviť. Z pohľadu okolia je to bežná chyba, ktorej nikto nedáva význam, ale časom sa nájde niečo alebo niekto, kto vám tieto fakty pripomenie a občas padnú na úrodnú pôdu. Ja dúfam, že mi to vydrží aspoň mesiac, už som poctivo zahájila mastičkovanie a čistenie make-upu.
Po dlhšej dobe, cestou z práce, som išla busom a mala čas sledovať okolie a vnímať kreativitu a hlúposť okolia. Niektoré veci vás dokážu znechutiť a iné motivovať. Dnes som si zas na chvíľu pripomenula svoje možnosti. Napriek chybám v práci, ktoré ma zajtra čakajú na opravu, som sa celkom potešila vlastnej tvorbe a zas ma to troška šťuchlo ďalej. Aj takéto chvíľkové kreatívne momenty vám vedia utkvieť a donútiť myslieť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára