Sumár za rok 2024

 Tento rok bol naozaj znamenitý a niesol sa v negatívnom dianí predošlého roku. Naďalej vo mne zostali zúfalé pocity nepotrebnosti. Neustále vo mne rezonuje hádka, ktorú brat vyvolal pred mojou svadbou a tiahne sa to so mnou. Nechutenstvo komunikovať s ním a byť s ním čo i len v kontakte. Sem tam sa tvárim, že je to v pohode kvôli mame, ale vôbec to tak nie je. Žiadne maličkosti odo mňa už nedostane, žiadna výrazná pomoc, či podpora. Je to hnusné, ale to ako mi vynadal a nebol schopný sa ani ospravedlniť a všetko hádže na mňa ma len utvrdilo, že s ním nechcem mať nič spoločné. 

To ako som vyrastala celý život v jeho tieni a mňa ignorovali vo veľa veciach, vo mne za tie roky proste rastie. O to viac ma mrzí, že som pred vianocami nadala mame, za niečo čo nemohla. Opäť vyhrala moja hlúposť a impulzivita, ktorá bola vyvolaná neustále hromadiacimi sa emóciami a zúfalstvom. Psychologička mi radila, aby som sa s ňou o tom porozprávala, ale viem, že by ma aj tak nepochopila a snažila sa mi to vyvrátiť. Toto bolo bohužiaľ veľmi cez čiaru z mojej strany, ale už to nevrátim a musím to nejako prekonať. 

Začiatok roka vyzeral sľubne, celkom sa mi ustálila depresia a mala som dva tri mesiace celkom energiu niečo aj riešiť. Nejaké spolupráce som mala, nič prevratné, ale aspoň niečo. Potom sa črtala nová budúcnosť v zahraničí, kedy sa mi zhoršil stav. Z toho tlaku a stresu sťahovania a nového prostredia, aj keď som sa na to tešila, zjavne stres bol silnejší a môj strach z výšok sa prehĺbil a potom ako nám to nevyšlo som chytila ataky. Čo výrazne pohoršilo celý môj stav. Potom som bola mesiac sama doma, lebo muž išiel na služobku, čo bola pre mňa ukrutná výzva po takýchto stavoch. Nejak som to zvládla a dokonca som chodila za mamou, čo bolo celkom fajn. 

Potom prišla vysnívaná dovolenka, ktorú som síce trochu prežila v nervozite, keď sme šli cez Alpy a potom Benátky. V Benátkach ešte aj poschodové parkovisko, kde som skoro odpadla od strachu. Všetko toto som zvládla a dovolenka vyšla na výbornú. To bolo asi jediné pozitívne v tento rok, čo vyšlo ako malo.

Tesne po dovolenke som sa tešila, že som si našla robotu, kde sľubovali normálny plat, ale žiaľ som sa nechala parádne okašľať a mám ledva 600€, čo nie je ani na nájom, takže mega super. 

Po novom začínam mať sociálnu fóbiu, asi... neznášam ľudí, deti (deti som nikdy nemala rada, ale teraz ma vytáča už len keď ich vidím). Neviem sa milo rozprávať s cudzími, v robote mám jednu klientku, ktorá si urobila lacný biznis na návrhy, takže keď ju vidím v systéme, čakám aku p* zasa poslala. Necítim sa dobre v dave ľudí v obchode ani pred barákom, keď stretnem niekoho. Celé to ide do kelu.

No a posledné dva týždne roka som úplne na dne z toho, že som sa pohádala s mamou a plus tá robota a to, že som neschopná niečo robiť. Nemám energiu ani silu sa do niečoho púšťať a niečo robiť. Všetko mi príde totálne zbytočné a nezmyselné. Takže som sa rozhodla napísať sumár už teraz, lebo za posledných 5 dní už nechcem urobiť žiadne rozhodnutie a s nikým sa baviť...  

Prečo som si vytvorila blog...

Prečo "mark of shadows", pri predstave ,že vytvorím túto
stránku, ktorá možno mnohým pomôže, alebo v to aspoň dúfam, ma nenapadlo nič lepšie. Tí, čo žijete s diagnózou pod titulom depresia, viete prečo som zvolila názov " značka tieňov". Mnohé pocity sa derú na povrch niekedy dlhé roky a iným stačia len sekundy. Málo kto z nás v dnešnej dobe vie, ako spracovať pocity, ako žiť v informačnom pretlaku a zvádania každodenného stresu. Už komunikácia nie je taká samozrejmá vec ,ako si niektorí predstavujú, dnes už len mizivé percento rodičov číta deťom pred spaním, učia sa s nimi, chodia na športové ,či iné akcie a snažia sa nezabudnúť na vec, ktorá je nám prirodzená a nevyhnutná. Napriek vytrácajúcej sa komunikácií, ktorej sa drvivá väčšina snaží vyhnúť, je to jediná forma a šanca sa zbaviť tejto choroby, áno, je to naozaj choroba, nie je to výmysel, ani nič nedefinovateľné. Treba vedieť odlíšiť, či je človek naozaj v depresií, alebo je len sklamaný situáciou a konaním iných. 

Dnes je toto ochorenie veľmi rozšírené len vďaka uponáhľanemu a neusporiadanemu životnému štýlu. Vysvetľovanie ,prečo nevládzem pracovať, vstať z postele, racionálne myslieť, zvládať každodenné rutiny je unavujúce, ale je z tohto značne ťažkého kruhu cesta von.
Čím viac sa do seba uzavriete, tým to bude naberať väčší spád a dostať sa z neho bude omnoho obtiažnejšie, než sa na prvý pohľad môže zdať. Pre človeka s týmto ochorením neexistuje nič, čo by mu dávalo zmysel žiť, robiť niečo zaujímavé, budovať si kariéru, rodinu ,či domov. Vedia byť nezvládateľný pre okolie, partnera, ak je nejaký v blízkosti. Častokrát práve tí vedia dať tomuto človeku nekonečnú trpezlivosť, aj keď nie vždy aj pochopenie, vďaka citom ,ktoré ich držia pri nás. Týmto sa chcem aj poďakovať práve tomu môjmu ,ktorý si za zatiaľ tri roky so mnou užil naozaj rôzne pocity, záťaže a mnoho krát ľadového prístupu ,či kypiaceho hnevu a bezdôvodný ,resp. opodstatneným obvineniam voči vlastnej osobe, čo pre zdravého človeka znamená táranie nezmyslov a zbytočného podceňovania sa. I keď nám tie slová dávajú až priveľký zmysel a sú často to jediné ,čo ešte vieme cítiť. Vzbudzujú v nás emócie, ktoré nám ukazujú, že sme ešte stále nažive. 

 

Sumár za rok 2023

 Tento rok bol pre mňa veľmi ťažký a tak skoro naň nezabudnem. Doteraz cítim, že som sa z viacerých vecí nespamätala a vôbec nie som odhodlaná niečo ísť so sebou robiť. Nemám energiu na nič a najradšej by som prespala celý život. Nič sa mi nedarí a s ničím nie som spokojná. 

Začiatok roka bol pekný, riešili sme svadbu, ale potom ako mi zomrel otec som ostala vykoľajená a stále to mám pred očami. Je to už dosť mesiacov, ale vôbec som sa cez to nepreniesla. Len to vo mne posilnilo pocit, že nič nemá význam a všetko speje aj tak len jedným smerom. 

Neskoršie problémy s predajom pozemku ukázali, že spolu zvládneme naozaj veľa a nakoniec sme sa dopracovali k predaju. Kupec bol totálny idiot, ale asi nás to niečo malo naučiť. Ako vytrvať spolu v rozhodnutí a dotiahnúť veci dokonca. Celý tento proces sa tiahol vyše pol roka. 

Zjavne toho bolo na mňa veľa a pokúsila som sa ešte raz obvolať liečebne a skúsiť ešte to. Nakoniec sa mi v septembri podarilo do jednej dostať, ale žiaľ bez výrazného efektu. Je december a mám pocit, že sa nič nezmenilo a ja nevládzem robiť nič. Všetko mi visí na vlásku a nie som schopná veci dotiahnúť dokonca. Všetko možné som pozačínala, mám veľa kurzov pokúpených, ale ani jeden som ešte nedokončila. Teraz pred koncom roka som začala zvažovať opäť podnikanie a kúpila si ďalší kurz, ktorý som kvôli liečebni prerušila a už sa k nemu nevrátila. Cítim, že sa nič nezmenilo, asi som očakávala moc veľký zázrak z liečebne a aktuálne už nemám ani energiu pokračovať v psychoterapiách, ktoré ma viac vyčerpávajú ako mi dávajú. 

Od septembra som vlastne aj na úrade práce, ešte do februára mám podporu a potom netuším čo spravím. Hľadám si prácu aj v zahraničí, ale sú tam jednoznačne lepší grafici ako som ja, čo sa ani nečudujem, takže aj to ma odrádza od pokračovania v tom. 

Veľmi krátky súpis tohoto roka, žiaľ nemám sa čím chváliť.

Sumár za rok 2022

 Viem, že ho píšem pomaly keď už bude končiť 2023, žiaľ som nemala energiu ani chuť sa podeliť o novinky. V práci bol perný rok, mala som veľa vecí na starosti a mnoho nevyšlo najlepšie. Moju chuť podeliť sa prebral na starosti terapeut, aj preto som možno nemala dôvod sa ozývať. 

Celý rok som bola veľmi nervózna a nešťastná, partner bol dlhšie chorý a stále sa to nevyliečilo, takže som z toho na prášky. Ale ku koncu roka sa mu trocha polepšilo a začali sme riešiť svadbu. Aktuálne som už vydatá keď toto píšem. Tak mal ten rok aj pozitíva. 

V práci som bola zodpovedná za viacero vecí ohľadom školenia, ktoré sa trocha nevydarili, ale čo už. Časovo sa to lepšie poriešiť nedalo a predsa robím len do výšky platu. Firma sa trocha rozrástla a viacero vecí sa mi nepozdávalo, takže momentálne som bez práce. Nakoľko som z nej odišla po viacerých uvedomeniach nie len s vedením, ale aj svojho vlastného vyčerpania. Bolo toho na mňa veľa a aj za to, čo som mala ja zodpovedať vôbec nevyšlo z mojej hlavy, takže ma to celkom odradilo od práce. Možno by som povedala, že som vyhorela. Nemám energiu na nové veci a všetko čo aj začnem končí v koši. Dosť to vyčerpáva, keď máte robiť kreatívnu prácu a nonstop vám do nej niekto kecá. Asi bolo na čase odísť a dúfajme, že si nájdem niečo lepšie a menej hektické. Už som pár mesiacov doma a nejako sa mi nedarí zobudiť sa do života. 

Keďže som bola dlho úplne mimo a v práci som sa nevedela na nič sústrediť, tak som sa snažila nájsť nejakého psychológa, čo by mi troška pomohol. Popravde je ich tak málo a sú takí drahí, že som nakoniec skončila na online hovoroch. Ale stále lepšie ako nič. Musím povedať, že mi to veľmi pomáha, doteraz mávam sedenia a vždy ma to posunie aspoň o kúsoček ďalej. Neviem, či môžem uviesť cez čo mávam tie terapie, ale snáď sa neurazia a vám to možno pomôže nájsť niekoho, kto vám sadne - hedepy.cz - je databáza plná psychológov rôznych odvetví a naozaj si viete vybrať to čo vám je treba, majú aj slovenskú verziu. 

Sumár za rok 2021

 Tento rok prinieslom vskutku rôznorodé pocity. 

Smutné aj to, že sa mi vrátili ataky a netuším prečo, takže už nie len zuby, ale opäť sa vraciam k svojím vydeseným večerom, kedy nezvládam byť sama doma. Mám zo všetkého zmiešané pocity a pri predstave, že sa vraciam k týmto mojim stavom, tak zvažujem, či je odchod zo Slovenska teraz ta správna vec. Veď zle mi predsa môže byť aj inde, nemusím meniť štát, aby mi bolo zle. Desí ma predstava, že sa mám vrátiť do spôsobu života, kedy som nebola schopná ani vyjsť za roh. 

Tento rok mi ukázal aké je Slovensko nezmyselné a vlastne nemám dôvod tu ostávať. To, že tu mladí nemajú šancu niečo dokázať a niečo vybudovať je nonsens, ale aspoň mám jasno, prečo ísť preč a je viacmenej jedno kam. 

Ataky sa mi vrátili cez leto, kedy som mala asi týždeň pred dovolenkou. Myslieť si, že to bolo z pracovného vypätia je zjavne blbosť, lebo aj po pár mesiacoch sa opakovali. Tento krát v podobe zo strednej školy, kedy má ovládol nepríjemný vnútorný tras, ako keby zimnica, ale trasie vás len z vnútra. Je to des, lebo to nemáte veľmi ako predýchať a partner je z toho vydesený viac ako ja. 

To ma donútilo rozmýšľať nad všetkým možným, ani niekedy nemám chuť niečo začať robiť, venovať sa niečomu a už vôbec nie, keď sa inečo nedarí, aj keď je to bežnou súčasťou. Všetko mi príde nezmyselné a zbytočné. 

Začala som fungovať na online terapiach, ktoré aj možno pomáhajú, skôr mi je fajn sa vykecať a občas mi postačí aj to. 

Tento rok sa toho veľa neudialo a skôr nemalo kedy, lebo som celý rok sedela doma na zadku alebo v robote. Každoročná koncoročná depresia sa opakuje a teraz s návratom atakov, takže štart do nového roka tomu znamenite pomôže. Rozhodla som sa nechať si pred odchodom aspoň dva mesiace voľno, bez práce a bez nervov, budem dúfať, že sa mi v budúcom roku podarí nájsť prácu v zahraničí a uvoľní sa mi napätie z tohto hrozného štátu. 

Takže opäť žiadne predsavzatia a nesplniteľné sľuby. Len pevné nervy k pandémii a nezmyselným opatreniam, ktoré nemajú žiadnu logiku. 

Sumár za rok 2020

 Na to aký plodný mal byť tento rok, tak som sem takmer nič nepridala. Popravde, neberiem tú pandémiuaž tak zle, ako by sa dalo čakať. Obaja sa stránime všetkých verejných akcií, chodíme maximálne na nákup a do práce, čo mi v konečnom dôsledku vyhovuje. Sviatky sme prežili zavretý doma pri seriáloch. Celkom mi vyhovuje, že sa nemusím nútiť niekam ísť alebo sa vyhovárať, prečo by som neprišla. 

Mrzí ma len ten čas. Celý rok, čo som zavretá som nepohla ani prstom v žiadnom smere. Neurobila som takmer žiadne veci na predaj, kde som aj tak ešte nič nepredala, nedokončila som ešte ani jeden kurz, čo som si zakúpila. Vedomostne sa mi tiež nezdá nejaký pokrok. Svojím spôsobom som za tento rok nič nedosiahla. Celý som ho poctivo prekvasila doma.

Cez leto, kým sme ako tak mali pandémiu pod kontrolou sme boli na dvoch chatách, svadbe a jednej oslave. Z toho jedna chata pre mňa skončila dosť nepríjemne, k večeru mi asi niečo nesadlo a kvasila dlho na WC, kde ma stihlo niečo parádne doštípať a nohu som mala samú modrinu, lebo ma to svŕbilo a bolelo. Spať som šla ako prvá ešte ani nie úplne za tmy. Minula som skoro celý repelent a vôbec mi to nepomohlo. Ráno ma tie fľakaté stehná celkom vydesili, nemala som v pláne to riešiť, ale nakoniec s vedomím, ak by to bola nejaká alergia, som išla k lekárovi, ktorý mi dal nejaké dve injekcie, ktoré ma totálne odrovnali a skončila som namiesto voľného dovolenkového dňa na infúzkach. 

Ostatné akcie boli super, rozlúčka so slobodou bola vydarená a svadba sama o sebe tiež. Nečakane som musela uviesť celú súťaž, ktorú som ani nemala pripravenú, lebo ju mal uvádzať niekto iný, ale s úcty k neveste som sa snažila nejako zimprovizovať celú situáciu. Vraj to až také zlé nebolo, uvidíme na videu a potom podám hlásenie. Chata vyšla tiež na výbornú, boli sme zase všetci možní z partie a hrali hry, bililard a varili guláš. Toto by som si pokojne zopakovala. 

Stále sú dni kedy som neskutočne podráždená a nemám síl niečo zo seba vydať. Môžem si gratulovať, že mám možnosť robiť z domu. V niektorých prípadoch to je pre mňa doslova vykúpením. 

Aby som zo seba nerobila len úbožiatko, tak musím povedať, ak som sa už nezmienila, že som mala veľmi pekné letné prekvapenie a úžasný zážitok. Boli sme konečne pozrieť voľne žijúce a na ľudí navyknuté sysle, ktoré sú dokonalé! Prídu k vám a vezmú si z ruky krvmivo. Ak máte šťastie tak sa pri vám zastaví skupinka a užijete si milé malé divadlo, ako bojujú medzi sebou o krmivo, aj keď ho je dosť pre všetkých. Zvieratá boli a budú vždy tou najlepšou terapiou. Po tomto roztomilom výlete sme sa boli ubytovať v zámockom hoteli, kde sme boli tri krásne dni a nečakane sme sa zasnúbili, bol to najkrajší zážitok tohto roka. Napriek tomu, že neplánujeme svadbu hneď zajtra, nakoľko máme rozbehnutú stavbu, ktorú by sme najradšej zrušili a čo možno aj v tomto roku urobíme, sme obaja veľmi nadšený a radi spomíname na ten moment a krásny výlet, ktorý s tým bol spojený. 

Nedávam si nikdy predsavzatia, veď rozhodnúť sa, že niečo začnete robiť nemusí byť len na prelome roka. Dúfam, že sa len v novom roku donútim rozhýbať aspoň v jednom smere. 

V takejto situácii ako je pandémia, si viac než inokedy uvedomujete, čo ako funguje alebo by fungovať malo. Opäť sme sa vrátili k myšlienke odísť z tohoto hlúpeho štátu. Nehovorím o stavbe, nakoľko sme dúfali, že to pôjde hladko, veď sme mali len čakať, ale aj o nezmyselných vyhláškach, čo za tento rok prijala vláda a protiústavné katolícke strany, ktoré v parlamente namajú čo hľadať a nie ešte rozkazovať a dávať návody na život. Je to smutné, ako sme sa z mafie dostali do stredoveku..... Ak zvažujete krajinu na život Slovensko ňou určite nie je. Sme na chvoste v každom smere životných potrieb. Tak dúfajme, že si povieme v priebehu roka hurá Fínsko. 

Verím, že rok 2021 prežijete lepšie a hodnotnejšie ako ja. 

Sumár za rok 2019

K vlastnému prekvapeniu píšem tento článok s pozitívnou energiou a možno sa zameriam skôr na tie plusy než mínusy. Aj keď tých mínusov málo nebolo a nervov tiež. Z čítania viete, že som si prešla naozaj zaujímavým rokom. Opäť som bola donútená zmeniť prácu, začiatky boli kdejaké, neraz som sa pohádala s kolegom aj pre takú hlúposť, čo si neskôr poviete "ach, zbytočné nervy".

Za tento rok som prešla nejednou zmenou názorov a musela som sa rozhodnúť, aj keď sme už mali všetko premyslené, že odchádzame, ostali sme a zohnali sme si pozemok, a začali riešiť vlastný dom. Nie je vylúčené, že o pol roka budem písať z pohodlia domova, ktorý bude pre mňa najväčším útočiskom a pohodlím. Nevylučujem, že budem potom písať viac pozitívnych ako negatívnych vecí, že sa mi polepší a ja možno znížim navýšenú dávku liekov, ktorá bola nevyhnutná a efektívna. Veľmi sa mi uľavilo z tých stresov a náročných dní, kedy som nevedela, čo odo mňa čakajú v práci a nič som nebola schopná urobiť dokonca, lebo v zápätí prišli s niečím novým, čo bolo nutné urobiť hneď. Ale na každý chaos a systém, ak má aspoň trocha v niečom logiku, sa viete nastaviť. 

Za tento rok sa mi zvýšila miera trpezlivosti, keď vyžadujete stále nedodané informácie, materiály a požiadavky na prácu, ktorá má byť hotová najlepšie ak hneď. Naučila som sa nebrať to vážne, svet sa nezrúti, ak sa to nestihnete. Vždy si robím termíny podľa možnosti a nikdy nie sú konečné, pokiaľ vám to neschváli tucet iných ľudí. Prestala som sa pýtať na konečné dátumy, len sa informujem, či je to aktuálne alebo to má čas a podľa toho potom uspôsobím svoj čas a úlohy. Neskutočne vám to odľahčí hlavu a môžete sa k tomu vrátiť, keď budete mať chvíľku alebo budete robiť niečo, čo vyžaduje vysokú mieru sústredenia a ste vypätí, takto sa ukľudníte a zároveň si časť práce urobíte. Robím úlohy podľa miery dôležitosti a svojho sústredenia. 

Ďalej som sa utvrdila, že všetkého veľa škodí, nech je to čokoľvek, môžete sa prejesť a budete obézny, môžete veľa piť a budete zavodnený, budete sa snažiť niekoho chrániť a nič sa nenaučí, všetko mu odopriete, chcete, aby sa niekto učil a bude robiť presný opak. Je to jednoduché, stačí vnímať a robiť to, čo chcete vy a dotyčný. Toto som bohužiaľ zažila od človeka, ktorého to najmenej potrebujem a nie len ja... Je fajn, že vás upozorní niekto cudzí na nejaký problém a snaží sa vám ukázať najlepšie riešenie, ale nedajte si ho za každú cenu presadiť, uvažujte a hodnoťte svoj postoj, všetky informácie, ktoré máte, ktoré sa vám dostávajú. Premýšľajte a potom konajte. Všetky problémy majú svoj koniec, ale pre každého je iný význam, iná skúsenosť, iné vedomosti, ktoré ho formujú, menia a nútia konať. Najskôr som si hovorila, ako veľmi som mala zlú výchovu, detstvo, všetko mal brat a ja som len dedila, ale teraz si uvedomujem, že to bola najlepšia škola, najlepšia studňa vedomostí. Ak môžem niekedy niekomu niečo odporučiť, tak je to naučiť seba a svoje ratolesti a všetkých, kto bude pod vami, kto od vás chce radu, vedomosť a nevie sa rozhodnúť, povedzte mu, čo získa a o čo môže prísť. Kam môže vyrásť a prijať poznatky, povedzte mu, čo všetko sa môže zmeniť a ako, čo s tým môže urobiť a nakoniec, neraďte mu ako sa má zachovať, len mu povedzte, aby urobil ako uzná za vhodné! Vtedy ten človek začne uvažovať a vnímať okolie, lebo vie, že ho to môže nakopnúť, ale aj zhodiť do blata. Kým neurobí chybu tak si ju neuvedomí, nechajte mu pocítiť úpadok, prehru vlastného rozhodnutia, neskôr to oľutuje, bude naštvaný a nabudúce si ten pocit zapamätá. Mne dalo toto uvedomenie a nutnosť zodpovednosti za vlastné názory najviac, som samostatná, vnímavá, uvedomujem si chybu, zodpovednosť, ktorú na nikoho nemôžem zhodiť, obviniť niekoho, čo preberie zodpovednosť nad mojím rozhodnutím a až vtedy si uvedomíte, že svet sa netočí okolo vás, ale vy meníte svet okolo vás. Je to moderná hlúposť, vy ste ten, kto má nárok žiadať, dostávať a vesmír vám dopraje..... je to hlúposť, dá vám len to, o čo sa snažíte, čo je vo vašom presvedčení. Ak sa nenaučíte na písomku a prepadnete je to váš problém, nikoho iného a nikto iný váš život nepreberie, ak to niekomu dovolíte, tak stratíte všetko.

Po necelom roku sledovania správania ľudí zo stoličky za počítačom mi dalo informácie, ktoré nemôžem na nikoho zvaliť, postoje a názory, ktoré niekto má aj keď sú hlúpe a odveci, berte to tak, že ten človek je taký, možno nemá logické myslenie, nemá vedomosti o veci, ktorú od vás pýta, nemusí prijať vaše odporučenie, ale nakoniec pri akomkoľvek probléme dôjde na to, čo ste mu povedali. Je jasné, že sa môžete zmýliť, ale ak viete o veci viac a dotyčný ide proti logike, je asi 90:1, že sa mýlite, ak sa to náhodou stane, tak ho pochváľte, poďakujte, že vám otvoril nové dvere, nové možnosti, ktoré môžete využívať vo svoj prospech, nikdy neviete prečo ten človek tak koná.

Celý rok mi dal skúsenosti v sfére dizajnu, grafiky, psychológie a nových poznatkov správania sa nie len človeka, ale i počítača. Neúpte na jednej veci, môže to byť neprípustné pre vás, ale z iného hľadiska to môže byť efektívne riešenie a neskôr vaša najlepšia voľba. 

Sumár za rok 2018

V tomto roku to bolo skutočne plné zmien. Nie preto ,že sme sa 3x sťahovali ,ale začiatok roka bol dosť smutný, keď nám zomrela teta. Celý rok to nejak poznačilo a hlavne rodičov. Dodnes vidieť, že sa to nevstrebalo a v duchu na to myslia.

Po pár mesiacoch sme sa rozhodli ,že ideme na dovolenku do Japonska, čo bol asi najkrajší zážitok v  tom roku, nič sme nemali, ale začali sme šetriť každý cent a dopriali si prekrásny a pokojný týždeň v najvľúdnejšej krajine sveta. Prístup ľudí ma tam natoľko dostal, že ešte pol roka po návrate, sa neviem aklimatizovať na týchto neprajných a odporných ľudí tu na Slovensku.
Tiež som dostala ranu pod pás, keď naši ignorovali, či po zemetraseniach žijeme a fotky z dovolenky len ofrflali.

Mesiac na to sme začali uvažovať, či zoberieme auto od jeho otca. Je to síce 20 ročné auto ,ale so športovou výbavou a zachovalé, všetky opravy nám robí on a je plne funkčné. Ani jeden nie sme zbehnutý vodič, ale učíme sa a jemu to ide už naozaj dobre, nakoľko ja zabúdam na niektoré veci, ako zapnúť svetlá, občas si zo strachu menej pridám plyn a zdochne mi to v križovatke ,ale inak to nie je najhoršie.

Kúpila som si pred vianocami kurz kreslenia, keďže mi drahý minulý rok kúpil tablet na kreslenie ,tak svojpomocne mi to veľmi nejde, tak som sa rozhodla pre online kurz, ktorý mi naozaj pomáha v tých základných veciach, ktoré nemám zvládnuté lebo som to neštudovala a mám medzery v základných postupoch.

Treba spomenúť aj to, že už máme doma plnú výbavu všetkého možného, od perín po kuchynské riady.... čo je ešte super ,že 1.2. 2019 sa znovu sťahujeme, ale budeme mať balkón a to ma nesmierne teší! Už nám chýba len kávovar, ktorý zvažujeme do toho ďalšieho bytu kúpiť a sme naozaj vybavený všetkým. Padol aj návrh presťahovať sa do Čech, Fínska či Japonska, ale asi ostaneme niekde tu a ja ak nebudem v kvetinárstve, tak určite pôjdem robiť do papierníctva alebo kreatívnych potrieb pre umelecké školy, už som zvažovala aj opäť podnikať, ale bojím sa ,že to nezvládnem, možno len kvôli poslednej zlej skúsenosti. Ktovie, časom sa uvidí a možno si tie potreby ,alebo nejakú tlačiarenské služby časom otvorím.

Sumár za rok 2017

Tento rok bol skutočne zaujímavý svojou pestrosťou skúseností. Nehovoriac o tom, ako som sa chabo snažila podnikať, spamätanie sa a znovu návrat do bežnej práce. V tom roku som zmenila 2x robotu, najskôr ako predavačka s oblečením pre pánov a neskôr ako kvetinárka, kde som už vyše roka. V tejto práci som sa naučila tiež mnoho, dokonca uvažujem nad malou brožúrkou ,ktorú by som vydala ,len nemám veci, ktoré potrebujem na prevedenie týchto nápadov, aj keď padol nápad, aby som sa popýtala na vypožičanie z bývalej práce, prípadne by to ostalo aj ako interný materiál.

Čo sa týka kvetinárstva, tu som sa naozaj našla, človek sa vyhrá s aranžmánmi a vkuse tvorí niečo nové. Je to naozaj namáhavá práca, ale pre môj stav veľmi prospešná. Napriek zmenám vo firme, síce mám novú kolegyňu, čo prišla z materskej a nie sme si veľmi sympatické a nevychádzame spolu najlepšie, alebo je to len z mojej strany pocit útoku na moju osobu. Neviem si to vyhodnotiť, ale nesedí mi vo viacerých veciach a vôbec nie, že keď ona nemôže do práce ,alebo je nejaký problém, tak si to odskáčeme my s kolegyňou a ona je v pohode. Môžeme dúfať v nápravu a zmenu.

Ďalším zaujímavým je presťahovanie sa. Vtedy sme sa konečne odsťahovali s priateľom preč. Bolo to hektické a smutné zo strany mojich rodičov. Ale už sa to ukľudnilo a sú radi keď prídeme na návštevu.

Sumár starých rokov

Tak som sa rozhodla, že začnem troška spomínať na to, ako som sa dostala tam kde som a ,čo všetko sa zmenilo a dosiahlo za tých 25 rokov.

Ak to vezmem postupne, tak základná škola bola pre mňa voči socializácií dosť mizerná, nemala som veľa kamarátov a tých zopár sa potom tiež vytratilo. Asi to je tak dobre, nestáli mi za to ,aby som počúvala kto nemá peniaze a aký je hlúpy a pod. Všetko som brala len ako šum, nebolo mi príjemné chodiť tam, keď viete, že budete celý deň len čušať a dávať pozor na hodinách, ale mne to vyhovovalo. Celkovo som na základnej škole bola zameraná na učenie, výsledky som mala vždy 1-2 a neskôr som si bola za to vďačná. Dokážem teraz písať naozaj zdvorilo a diplomaticky ,ak je to za potreby, taktiež mám dosť dobrý rozhľad vo viacerých smeroch, čo je dnes na nezaplatenie. Mám si byť za čo vďačná a aj tie osamelé dni boli na niečo dobré.

Stredná škola nepriniesla o nič lepšie presadenie v kolektíve, keď každý chodí piť a fajčiť ... občas som sa s nimi bola vyvenčiť na von, ale to bolo len pár krát a našlo sa tam pár ľudí, čo stáli za to ,aj keď sa aktuálne nestretávam ani nekontaktujem s nikým. Spoznala som počas nej svojich teraz najlepších známych ,ktorým môžem naozaj veriť. Neraz som zavesila niekomu svoje stavy na nos a doteraz môžem tým ľuďom pozrieť do očí a tešiť sa s nimi. Priniesla mi aj nepríjemnú skúsenosť s láskou ,ale inak človek nevytriezvie. Taktiež toto ochorenie. Dnes som celkom pod kontrolou, viem si ataky postupne uvoľniť a ukľudniť sa, čo je naozaj dôležité.
Aby som nehovorila, že som neviniatko, tiež som sa počas školy pár krát opila a odvtedy viem, že mi táto zábavka nestojí za nič. Je to len zbytočne minutý peniaz a zničené zdravie. Samozrejme, nehovoriac o kombinácií s liekmi ,ktoré užívam.

Som 4. rok po škole a nemôžem povedať, žeby som sa nikam neposunula, ani nič nedokázala. Dokonca si môžem gratulovať, ako som zvládla fungovanie v práci, ktorých som vystriedala už 10 a nabrala tiež nespočet skúseností a rozhľadenosti. Silu na ohodnotenie svojej práce a postupne sa tratí aj moje podceňovanie sa, za ktoré vďačím mojej polovičke, inak by som s tým nikdy neprestala.

Nebudem teraz búchať všetky roky osobitne. ale túto rubriku som vytvorila preto, aby som videla, aký posun sa odohralo počas rokov. Tiež si to môžete sami vyhodnotiť, či aj vám by sa niektoré nevyplatilo a nemali by ste riešiť veci trochu inak.