Posledných pár týždňov sa cítim naozaj čudne. Mám prácu, ktorú som dlho chcela, mám úžasného partnera, ktorý sa snaží všetko zariadiť, byť mi oporou, mám krásneho zajačika, ktorý poslúcha na slovo, teší sa keď prídem ku kleci a poškrabkám ho. Bývame spolu v prenájme, chystáme sa požiadať o hypotéku na dom, neviem čo ma núti sa správať mrzuto a protivne.
Neznášam tieto stavy, kedy sa snažíte niečo vytvoriť, urobiť, potešiť sa a všetko sa vám akurát nedarí a nie ste s ničím spokojní. Rozmýšľam, či som skutočne rada tej práci, či zvládam vôbec ten stres, tú zodpovednosť. Možno som mala ostať v tej bývalej práci a nervačiť sa nad zákazníkmi, chodiť zničená a uťahaná domov, namiesto kľudnej, veselej a kreatívnej práci vo skvelom kolektíve a čistom prostredí.
Dni kedy mám v sebe všetku zlosť, nespravodlivosť, sú fakt otrasné. Pochybujete o každom kroku, rozhodnutí.... Myšlienky kedy chcete skočiť z mosta, dokonca vám vadí aj vaše domáce zvieratko a ledva zvládate bežné práce doma, navariť si, najesť sa, upratať. Všetko mi príde zbytočné, absurdné a bezvýznamné, akoby som plytvala všetkým okolo. Dokonca som nervózna z umývania riadov, keď plytvám vodou na umytie špinavého riadu alebo pratím v práčke. Viem, že keď už žijem, tak si mám užiť všetko, čo mám. Napriek tomu si v hlave stále prevaľujem myšlienky o tom, čo by som robila, keby niekto blízky zomrie, čo keby zomriem ja, miestami mi príde zle, ako keby sa mi vrátili tie panické záchvaty. Som naozaj unavená, vyčerpaná a evidentne musím zmeniť svoj bežne zabitý čas za hrami niečím pre mňa hodnotnejším a možno efektívnejším, aktuálne ma neteší naozaj nič a premáham sa v každej reakcii.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára