Po veľmi dlhej dobe, zväčša sú to tri mesiace, teraz som po polroku bola na kontrolu u mojej psychiatričky, tak ma ničím nepotešila.
Situácia sa vyhrotila natoľko, že som sa vrátila na stav spred troch rokov. Po zápale močových ciest a gynekologických vyšetreniach, som stále mala zdravotné problémy, ktoré som nevedela zaradiť. Dali mi lieky na kŕče, zápal, uvoľnenie svalstva a neviem čo všetko, v akútnom prípade mi to nepomohlo. Pravda je, že som žiadala o liečbu až v stave, kedy som nevydržala v práci. Po antibiotikách som to vybehala a až po prvom styku s mojím drahým, sa zistilo, že zápal mám v tele stále. Tak mi môj lekár napísal lieky aj na to. Po mesiaci to ustalo, ale kŕče ani po liekoch neustávali. Horšie kŕče a zimnicu som ešte nemala. Najskôr som si hovorila, že to je tým zápalom a prejde to. Ale po stave, ktorý sa dal prirovnať panickému ataku, som bola tak zle na tom, že som musela zvracať, tri hodiny sa o mňa musel priateľ starať, kým som sa nevyvracala, neukľudnila, lieky od všeobecného lekára mi nezabrali a musela som trpieť, kým to samo neopadne.
Deň na to som samozrejme nemala šancu ísť do práce. Po dlhých úvahách som si povedala, ak to príde znova, dám si Lexaurin. Ak to nie je fyzický problém ,bude to psychika. S tým som dnes išla ku mojej lekárke.
Po dlhšom rozhovore pristala na to, že to nemá iný dôvod ako psychický. Tešila som sa ,že to bude v poriadku, ale ani ja, ani telo s tým nie je stotožnené. Takže som sa ocitla na miľníku lacrymóznych, panických stavov, ktoré neviem ako a čím som spustila. Som nervózna, protivná, nesvoja a ľahostajná voči akejkoľvek iracionálnej demagógii voči svetu, mne a čomu a komu koľvek okolo, že si to sama uvedomujem. Príde mi až divné, že si tieto súvislosti uvedomujem, aplikujem na svoje správanie a napriek tomu im prepadám. Sú to emócie devastančné, sebazničujúce a napriek tomu, užitočné a v určitom čase a stave povzbudzujúce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára