S novou adresou

Tak som sa oficiálne presťahovala, tento týždeň som sa ešte nezastavila, neustále beháme po obchodoch a zháňame ,čo nám ešte chýba v byte. Paradox je, že na tento moment som sa tešila, je to najúžasnejšie obdobie, zároveň najťažšie v živote. Ťažké z jediného dôvodu, že sa učím žiť sama so sebou. Snažím sa kontrolovať emócie a aj pri malom neduhu ,či nepríjemnej situácií, skôr myslím napomenutia a upozornenia od mojej polovičky, kedy vám nálada klesne pod psa a skúšate sa z toho rýchlo pozviechať, keď hovorím rýchlo, myslím až prehnane rýchlo, nie upadnúť na dno a depkárčiť celý deň, týždeň, ale v priebehu pár minút znova fungovať. Niekedy sa nedokážem na tých situáciach zábavať. On áno, čo mi značí, že buď sa preberiem alebo budem trpieť "nemiestnu" vtipkárinu.

Učím sa to odbúrať, ale stále je to na veľmi zlom bode. Uvedomujem si, že moja nespokojnosť a kritika začína byť prehnaná. Viacej ľudí mi to dalo najavo, čo už je ukazovateľ dosť dobrý, keďže robím s ľudmi a už prestávam byť empatická.

Hlavne keď to povedia tí, čo sú s vami fakt ojedinele a zväčša si volávate ,ale prezrádzajú to za vás aj činy, ktoré sú neprehliadnuteľné. V jednom smere sú to zbytočné chyby, ktoré urobíte malou nepozornosťou a inokedy sú to chyby, ktoré ak by riešili na inšpekcií, tak máte nemalú pokutu. Samozrejme ,niektoré veci ovplyvniť nemôžete, ako napríklad, keď vám kuriér nezdvihne telefón ,keď musíte poslať balík na inú prevádzku, pritom kolegyni povie, že ste volali poobede o štvrtej a nehľadiac ,že tieto údaje sa dajú jednoducho dohľadať. Posledný týždeň neposielam balíky takmer vôbec, ale nie mojím pričinením. Ďaľšou veľmi dôležitou vecou pre človeka, ktorý sa snaží mať v živote kľud a udržať toto ochorenie pod kontrolou, je prísun pravidelných financií, ktoré nemôžem v tejto práci očakávať, bolo mi povedané, že peniaze mám zaručené, do konca mesiaca prídu a je to najlojálnejšia spoločnosť široko ďaleko, ak rátam školenie, v podobe úmyslného poškodenia na zdraví a “pravidelnosť” vyplácania a úhrady stravného, taktiež nerátajúc činností, ktoré robíme naviac bez možnosti navýšenia výpat, tak trošku sa mi lojalita stráca ,alebo nepoznám ten správny význam slova???

Beztak, už som našla náhradu, kde dúfam, nič takéto nepoznajú a snažia sa aspoň toto dodržať včas, nikdy som nemala problém s výplatou, ale toto je priveľa, aby ste čakali dva mesiace bez výplaty, to je naozaj drzosť. Nikto vám v dnešnej konzumnej dobe nebude robiť zadarmo….

Už si len držať palce, aby som dokázala eliminovať tieto moje úpadky a nazvem to trucovanie, aj keď to nie je presný výraz, skôr je to podvedome nekontrolovateľný smútok, kedy neviem vyžarovať energiu, radosť, spokojnosť, lásku …. Sú to naozaj dni, kedy je problém so mnou vyzržať ,niekedy aj samej sebe.