Opäť sa hlásim ,ešte som živá, či funkčná
neviem, hlavne prepracovaná a stále nedoliečená zo smrteľnej mužskej choroby
menom sopel a nádcha. Už ste sa pokúšali tak rýchlo zraziť prechladnutie ,že ste
v priebehu dvoch dní vypili 17 čajov v podobe pol litrovej šálky? Ja si
nerobievam čaj do malého hrnčeka, príde mi to ako plytvanie, zalievam ho vždy
do pol litrového krígla. Tak som sa nalietala na WC, ako asi nikdy, za to môžem
povedať, že som to celkom podtlačila, aby som mohla aspoň rozprávať a ísť do
práce. Som unavená, lebo od dovolenky som nemala viac ako dva dni po sebe
nepretržitého voľna. Choroba mi uvoľnila aspoň jeden deň navyše, tak som bola
doma 5 dní, z toho som dva dni pilne čajíkovala. Ostatné som zasvetila šitiu
kostýmu, ktorý mám takmer hotový!
Napriek rôznym problémom, ktoré som v
predošlých príspevkoch sprostredkovala, dnes ,asi je to tým ,že som bola tri
dni po sebe v práci, sa mi myseľ trošku ukľudnila a dnes mi volal pán, ktorým
nám poskytne prenájom, že sa môžeme nasťahovať. Tak neskutočne mi dvihla táto
správa energiu, že som do záverečnej mala ľudí. Opäť sa dostavil chvíľkový
pocit eufórie. No po pár hodinách som si hvedomila ,že mi naozaj bude môj domov
chýbať a bojím sa ,čo bude ,až sa definitívne odsťahujem. Cnie sa každému, ale
strach o to, ako bude fungovať ich domácnosť po mojom odchode je otázne. Bojím
sa ako to bude mama zvládať. Už mi pribalila nové papuče a bojím sa hlavne toho
neutíchajúceho alkoholu v byte. Aj keď je prázdna chladnička, na stole je vždy
pivná, plastová dvojlitrovka. Neustále ma zarmucuje táto skutočnosť, s ktorou
nemám možnosť niečo urobiť. Jedinou útechou mi ostanú telefonáty a občasné
návštevy. Len sa obávam, ako dlho ich ešte budem vídať, kým sa neupijú na smrť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára