Za tento mesiac ,čo bývam už mimo domova sa vyskytlo viacero vecí, ktoré mi spôsobujú starosti, alebo mi dávajú pocítiť, ako mi chýbajú naši, napriek hádkam, teším sa na najbližšiu návštevu. Nehovoriac o mojom drahom zajačikovi, ktorý netuším ako sa má...
Na otázku ,či sa chcem vrátiť domov, vám odpoviem veľmi jednoducho, nie nechcem, určite nie v dohľadnej dobe, niet nad ten pokoj, keď všetky veci sa dajú hravo vyrozprávať a jednoducho riešiť. Samozrejme sa mi cnie nad domácim pohodlím, pretože nestíham upratovať, variť a rozhodne nie prať, potrebujem oddych, ktorý mi nie je doprianý, kým nebudem len v jednej robote, je to fajn ,že sa trocha rozhýbete, za tie dva roky, čo som bola doma som príšerne zlenivela, teraz to vidím, keď som v jednom kole a zvládam to celkom dobre. Sú dni kedy ste totálne vyčerpaní a jediné po čom pištíte je 8hodín spánku a poriadna sprcha, ale na druhý deň, kedy by ste celý mali presedieť doma nad počítačom, zistíte, že vám ten pohyb naozaj prospieva. Je to naozaj dôležitý aspekt pri tomto ochorení. Málokto sa prinúti niečo robiť, keď je na dne, ale keď zistíte ,že vám iné neostáva a musíte do tej práce ísť, je to veľká pomoc, bolo mi povedané, že liečba režimom je aktuálne najefektívnejšia. Jednoduchým vysvetlením je, že musíte sústrediť pozornosť na rôzne veci a na tie vaše akosi nezvýši čas.
Taktiež sa ku mne dostal jeden letáčik, kde sú zbežne popísané viaceré chyby osobnosti a všedných dní ,ktoré choroba ovplyvňuje. Je to možno troška nevhodné riešiť tu, ale v žiadnom prípade to nie je neprehliadnuteľným sprievodným javom ,nakoľko dnešná "mládež" rovnako aj dospelí, majú radi večernú intimitu s milovanou osobou, príde to zdravému človeku normálne, niekedy až žiadúce, aby takúto vec vynechal len tak, pretože vás bolí hlava, ak ste taký prispôsobivý typ ako ja, kedy tolerujete všetko ,aj keď sa vám to nepáči, ale chcete partnerovi za každých okolností urobiť radosť a podporiť ho, aj napriek tomu, že tento pohľad je zlý, pretože nedávate jeho osobe možnosť zdokonaľovať sa, lebo vám všetko z jeho strany vyhovuje. Toto je vec, ktorú sa snažím naučiť po prvom mesiaci osamostatnenia, vedieť povedať, čo a prečo sa mi nepáči a vyjadriť názor s priestor na zlepšenie. Ja to berie ako útok na moju osobu, keď sa viacej ráz opakuje nejaké naponínanie. Ďaľší chybný pohľad.
To ,že vám sa nechce napriek milému a neodolateľnému naliehaniu partnera ,nezávisí a nie je výsledkom, že ho nemilujete, tento útlm spôsobujú lieky, pocity menejcennosti, neustála nespokojnosť so samým sebou. Je to sprievodný efekt ,nie upadnutý cit. Nepleťte si preto tieto dva pojmy. Ak poviete svojej polovičke, že dnes nie, tak sa nič zlé nedeje, ak je natoľko zamilovaný do vás a myslí to úprimne, tak si počká na ten pravý čas, je tu samozrejme aj iná možnosť, že ulahodíte polovičke a vy si na tento pocit nenárokujete, teda ste obaja spokojní, jemu ste urobili radosť a vy môžete spokojne ísť spať.
Niekomu to môže prísť nepríjemné, alebo pokrytecké, ale s touto chorobou nevyhráte, ak sa necháte neustále niekým manipulovať a neuvedomíte si svoju hodnotu, tie moje práve odhaľujem, zatiaľ ich je naozaj málo, ale postupne si začínam vážiť svojích chýb a v určitých situáciach ich brať s rezervou, nie vždy sa to podarí, no aj to občasné víťazstvo na začiatok postačí.
V neposlednom rade, veľkým pozitívom plne vyťaženého dňa je aj skutočnosť, že sa viete tešiť z úspechu toho druhého, nie ste zatienený vlastným neutíchajúcim pudom závisti a nevraživosti, lebo naň nemáte prosto čas, zrazu je vám každá minúta ,kedy ste osamote vzácna a v duchu sa tešíte z toho, že ten druhý je v bezpečí a má sa dobre, darí sa mu, nie podozrievavé a zničujúce myšlienky o tom, ako vás tam vymení za niekoho iného, alebo ako sa nejaká "spolužiačka" bude na neho lepiť a obťažovať ho, naozaj mi tieto dni dávajú možnosť iného pohľadu a síce, teraz ešte tlmeného, no verím ,že raz aj úprimného šťastia a radosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára