Nenájdená indikácia

Dnes sa hlásim s malým ,možno postrehom, ale všimla som si jednu vlastnosť, ktorá sa nespomína v žiadnej príručke, nenašla som ju v žiadnom texte o depresií, medzi faktormi úzkosti ,ani paychologička mi nič podobné nespomenula. Je dosť možné, že je to vedľajší účinok môjho detstva, kedy môj brat vo všetkom vynikal a ja som bola celý čas na druhej kolaji. Nevylučujem možnosť ,že som bola nechcené dieťa, neviem si túto otázku zodpovedať a nemám najmenšiu šancu sama vyriešiť a zaoberaním sa tým veľa nezískam.

Vlastnosť ,ktorá sa u mňa prejavuje už posledných pár rokov je ,že prvá vec ,ktorú riešim pri objavení talentu niekoho iného, jeho lepších kvalitách a vlastnostiach ,ktorými ja nedisponujem alebo mám od nich dosť ďaleko, napriek poznatku priania druhým, túto možnosť prvorade preskakujem. Vždy je prvý moment, aspoň ten, kedy mám čas zapodievať sa poznatkami a mojími "múdrymi myšlienkami", závisť a neskutočná úzkosť, kedy človeku nedoprajem úspech, neviem sa tešiť s inými, vždy zaujmem postoj kritiky, hľadám v tej informácií niečo bezvýznamné, štrbinku ,ktorá prevráti zdanlivo veselú, potešujúcu správu, pre niekoho možno veľké víťazstvo, na totálnu stratu času, neefektívnu a zbytočnú námahu. Namiesto toho, aby som si povedala, ako je super, že sa niekomu podarilo niečo a mala by som s tým niečo robiť, môže sa raz podariť aj mne. Toto je zrejme kameň úrazu, prečo aj to málo ,čo mám sa často rúca a zlyhávam. Poviete si, že je to len vlastnosť, ktorú ide odnaučiť, no pre mňa je to v posledných rokoch priveľká črta osobnosti.

Môže to byť tým, že od malička vnútorne bojujem o priazeň, vždy a vo všetkom sa snažím byť lepšia ako môj brat, čo z toho mám, iba nervy, stres a aktuálne rozhorčenie nad mojou osobou/ nie len samej nad sebou, ale i od partnera. Kým neeliminujem túto zlosť, závisť, neprajnosť, ktorú som si tak pečlivo vypestovala, nedosiahnem nič z vecí ,čo by som rada dosiahla. Nikde som nenašla zvlášť článok o tomto sprievodnom jave, zväčša to ľudia okolo mňa nevnímajú ,kým nie sú dlhšie v mojej prítomnosti. Snažím sa byť prajná, milá v spoločnosti, no vo vnútri ma zožiera závisť, hnev, vlastná neschopnosť, zatrpknutosť a v neposlednom rade tvrdohlavosť, ktorá aj malé víťazstvá berie mnohokrát ako prehru, cieľ bol dosiahnutý za pomoci niekoho iného, mala som šťastie, vždy sa každé malé radosti snažím brať ako sprostredkované, niečo ,čo mi nepatrí, na čo nemám nárok, niečo čo nie je ani kúskom moja vlastná zásluha.