13.10. 2017

Niet nad to keď sa pre vaše mylné a nafúkané správanie rozpadne vzťah, ktorý vyzeral tak nádejne. Ak máte ešte chuť niečo riešiť a hádať sa s tou osobou ešte je to dobre, ale ako náhle vám to príde ukradnuté ,to je známka toho, že to už nezvládate. To ja teda mega nezvládam nič, za tento mesiac toho na mňa padlo toľko, že jediné po čom túžim je sa zabiť, vraj antidepresíva sú najlepšia voľba a ani to nebolí, ukľudnia vás až do smrti, celkom lákavá predstava.

Liekov mám doma až až, stačí si len vybrať a jedny sú obzvlásť, ktoré to majú aj v popise, takže si nemyslím, že by to bol až taký problém sa správne rozhodnúť. Tento moment mi nedáva nič iné ,len jedinú nádej na vykúpenie. Keď nedokážete žiť sami so sebou, ja to nedokážem už od malička, nikdy som nezvládala vlastnú osobu, nič čo sa ma týkalo. Ak mi dali niečo urobiť, to som vždy vykonala excelentne, ale práca na vlastnej osobe, celkovo sebaláska ,to mne nič nehovorí, asi nikdy som sa nepozrela na fotku ,či do zrkadla s pocitom, že ja to dokážem a zvládnem, boli kdejaké pokusy ,ale ani jeden som nezvládla a zjavne už nezvládnem ,neviem zaručiť, koľko informácií sa ešte dozviete od mojej osoby a ako dlho tu pobudnem. Snáď aspoň to málo ,čo som sem dala, aj keď to takmer nikto nečíta, tak možno pomohlo.

V mojej hlave týmto dňom vyprchal všetok život, každá iskrička nádeje a čo i len najmenšia šanca na zlepšenie. Predčasne sa lúčim, keby náhodou tento blog začal zapadať prachom, očividne som sa neskoro rozhodla niečo takéto založiť, dnes si už môžem len trepať hlavu o stenu a dúfať v posledný nádych. Som unavená, vyčerpaná, zúfalá, otupená, som na samom dne mojich síl. Ostali mi len oči pre plač a myšlienky po vykúpení sa z týchto mučivích dní, ktoré sú pre mňa dňom a nocou len horšie a neutíchajúce.