V nedeľu, kedy som musela odcestovať 300km na východ, pre ani neviem prečo, vraj školenie z práce, úprimne, o predaji a práci s ľuďmi viem asi trojnásobne viac, než tá "psychologička", ktorá nás "školila". Chúďa dievča má tak maximálne vyštudovanú sociálnu prácu a môže sa ísť hádať na východ s cigáňmi a ožranmi, tých možno vie zvládať. Teda pekne povedané ,bol to tak príšerne vyhodený čas ,že sa to nedá ani opísať. Prišli sme na hotel, myslela som, že aj keď je to len 3*, tak bude mať aspoň ako tak vybavenosť ,keď už nie je zateplený, človek by dúfal ,že bude vykurovaný. Tak toho sme sa za celé tri dni nedočkali. Celú noc sme s kolegyňou mrzli na izbe a v noci sa nevedeli zabaliť do periny ako nám bola zima. Takáto noc sa opakovala aj na druhý deň.
Medzi tým, sme sa stihli "školiť", úbohé dievča len pozeralo do notebooku a čítala poznámky z neho, hrali sme sa stolové hry a o povahe a radách som sa nedozvedela totálne nič. Neviem za čo ju platili, ale za profesiu určite nie.
Nech nie je toho málo, deň predtým tam mali svadbu, samozrejme polievka ostala a tú nám dali na večeru a aj na obed na druhý deň, rovnako aj kuracie soté sme mali v nedeľu na večeru a tak isto aj v pondelok na večeru. Čo viac si priať ,než jesť recyklovaný obed dva dni po sebe, možno aj viac, ale to radšej ani nechcem vedieť, z ktorého dňa bola tá polievka.
Popri raňajkách sme mali show, kedy "pán čašník" bol nervózny, lebo sme meškali 5minút na obed, tak na raňajkách sme čakali my, stále len nadával a frflal, pýtala som sa ho ,či máme raňajky zaplatené a kávu, povedal ,že áno, tak sme si objednali s kolegyňou a zrazu pred odchodom, sme si museli ešte aj to zaplatiť. Manažérka sa s ním statočne povadila a celý čas len po nás zazeral, ešte aj tak ironicky zahlásil, že či nám nebola zima, som myslela ,že v tej chvíli po ňom hodím ten tanier aj s polievkou.
Potom sme mali náramne premyslený program, kedy 12 hodín do nás tlačili totálne nezmysly. V tej miestnosti, aj keď nás bolo 25, tak teplo tam rozhodne nebolo, už po polhodine mi išli odpadnúť nohy, kedy som ledva vnímala, čo odo mňa tá psychopatka chce. To ,že školenie má mať rozdelené časy na oddych a prácu ,vie asi aj idiot, lenže takého luxusu sa k nám nedostalo, jediná prestávka bola, keď sme šli obedovať alebo večerať. Ešte od 20:30 do 22:30 sme mali mať prednášku od nejakej Mary Kay, čo vyzerali skôr ako slečny od diaľnice ,než ako kozmetičky. Tomu som sa efektívne vyhla a zaliezla som do izby, to posledné ,čo potrebujem, je aby mi o desiatej v noci nejaká chudera namachlila ksicht, to už naozaj nemyslia vážne.
Keď sa blížil čas odchodu, tak som jasala šťastím. Samozrejme aj tam sa prihodili komplikácie. Pri prestupe na vlak si zmysleli ,že bude meškať 20 minút, čo pre mňa znamenalo ,že neprídem domov o 22:50, ale polnoci a ráno vstávať do práce. Naozaj nemysliteľné chujoviny.
A tak po krásnom výlete som sa ocitla doma, kde v izbe každý večer mám otvorené okno a je tu zima ako v tanku. Mám pocit, že neviem ako vyzerá teplo, za celý týždeň som sa poriadne nezohriala a čudujem sa, že nemám teplotu, to by bolo naozaj priveľa a smerovala by k pánovi "majiteľovi" obžaloba za ublížení na zdraví.
Z toho vyplýva, že mi tento týždeň nemáte ,čo závidieť, dúfam, že ste sa mali lepšie než ja....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára