Dnes sa udiali dve zásadné veci...
Jedna je, že nie každý má také šťastie, správne by som to nenazvala šťastie, skôr snahu vyjsť v ústrety človeku ,ktorého milujete. Nemyslím rodinu, tam sa často zhorí a len si vyčítate, prečo to tak je a nie inak. Myslím človeka, ktorý je ochotný urobiť pre vás aj to posledné. Ja si neviem predstaviť ,žeby som v niektorých situáciach, dnešným podobným, nemala túto osobu blízko seba. Je pravda, že často pochybujem, nerobím to ľahké ,ani pre jedného. Nikto z rodiny, vás však nebude tak ťahať ako osoba ,pre ktorú znamenáte celý svet. Vďačím mu za každý jeden úsmev, pohladenie, oporu.
Zo soboty sa s nami vlečie otázka, čo ďalej, on potrebuje mať na poriadku každý problém a ja som, nie vždy, schopná im riešiť v daný moment, čo možno je dobre, že si to človek premyslí potom s chladnou hlavou, ale nevie sa prebiť danou situáciou tak rýchlo, aby fungoval a pokračoval bez hundrania a sĺz. Obaja máme vinu, niet hádky bez dvoch. Je ,ale pravda, že moje trucovanie nič nevyrieši a u mňa to len prehrmí a on je zúfalý kým sa to nedá do poriadku. Spätne si poviem, veď to nič nebolo, ale v danom momente mám pred očami apokalypsu.
Dnes padla otázka, ktorá má až nemysliteľne dôležitý význam, obavy ,že sa vaša milovaná osoba po hádke ,či väčšom vypätí s touto diagnózou v budúcnosti ,či už blízkej alebo nie, môže zabiť sú na mieste. Mnoho pacientov takto končí, tiež sa toho bojím. Predstava ,že sa niekam odsťahujete a budete v kŕči dúfať, aby sa vrátila z práce domov a v poriadku, sa dlhodobo vydržať nedá. Plne chápem ,ak tieto myšlienky má, nezazlievam mu to, pretože je to opodstatnený strach. Otázne je, či a kedy sa dostane táto choroba pod moju plnú kontrolu a bude to natoľko stabilné, že sa tento jav bude odďaľovať na dostatočne dlhý čas.
Druhá vec je, ak po vás doma chcú peniaze a večer vám zavolajú ,že sa tie peniaze nepoužili tam kde mali, ale na tóne hlasu je zjavné, že išli na alkohol. Neviem, či si myslia, že som taká sprostá a nevidím, keď je zakaždým niekde fľaška a vždy keď prídete od niekiaľ ju dávajú pod stôl, akože sa nič nedeje. Ja si neviem vysvetliť, ako je možné takto klamať, to ,že neriešim túto skutočnosť neznamená, že ju podporujem alebo mi nevadí. Je len smutné, keď sa toto snažia vaši rodičia "utajiť" a nedajú si povedať. Toto ma dožralo natoľko, že mám chuť im tak vynadať, viem ,že to nebude mať efekt, ale minimálne si to odnesie niekto, komu to patrí ,nie ten, kto sa vás vždy snaží ukľudniť a ukázať, že je aj iná cesta. Pri predstave, že pred rokom mi o tomto čase vyčítali, že som príživník a teraz bez kúska hanby ,pýtajú od vás peniaze a prepijú ich. Na toto už nie je vysvetlenie ,ani výhovorka. Môžu si myslieť, že ignorácia znamená súhlas, no opak je pravdou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára