V stave tejto diagnózy, sa človek cíti
často zle. Ale pocit ,chuť byť sám vie často prebiť snahu vyliečiť sa. Veľa
krát by si prial žiť sám, ďaleko od každého, poznajú to aj zdraví ľudia, ale
nerieša to tak aktívne, ako my. Na jednej strane by chceli byť obľúbení a na
druhej ,aby ich nik nepoznal a o nič nežiadal. Ja mám momentálne takú pseudo
partiu kamošov, nikdy ma nikam nevolali a teraz ,len z dôvodu, že chodím s niekým,
kto je veľmi obľúbený a to vo všeobecnosti, ešte je aj rodina jedného, kam príde
,tam sa ho dobýjajú, zato ja sa správam ako asocial, nikde sa necítim úprimne
dobre, neteším sa z ničiej prítomnosti. Všade mám pocit ,že som naviac, niet sa
s kým porozprávať ,tak sa radšej stránim veškerej spoločnosti. Aj ma to občas
zamrzí, ale aj tak viem ,že som tam len do počtu a to mi nikto nevyvráti,
pretože každý sa zaujíma len o neho a mňa, ak sa aj niekto niečo opýta ,nikdy
ma nepočúva.
Momentálne som pred ťažkým rozhodnutím, či
ich odignorujem úplne ,alebo sa budem tváriť ako veľký kamarát a trpieť všade.
Z toho mi vyplýva ešte jedna nepekná otázka, má zmysel robiť si svadbu, ktorú
on už mal, pozvať tam všetkých ,čo ma ignorujú a nevedia ,že žijem. Verím ,že
jemu by to bolo jedno, ja by som v kútiku duše možno chcela, ale nemám ju dôvod
robiť, ak kvôli sebe, tak by tam bolo max dvadsať ľudí ,čo zahŕňa najbližšia
rodina, a to by on nechcel, na jeho svadbe boli všetci, ale ja by som ich tam
nechcela, nemám vzťah s nikým tam, natoľko, aby som ich pozvala, on by však bol
pozvaný na každú jednu. Stále sa prikláňam k neuskutočneniu tejto veci, z mojej
strany by to boli vyhodené peniaze.
Možno to tak nie je, ale nemám úprimný
pocit z nikoho, nemám žiadnych skutočných kamošov, ktorým by som zavolala v
najhoršom a porťažovala sa, pokecala, zabavila sa, naozaj zabavila, aby tí
ľudia javili záujem, nie len nutnosť ma vidieť. Asi bude naozaj najlepším
riešením ,keď sa uzavriem, čo je síce, po liečebnej stránke, to najhoršie ,čo
môže človek v tomto stave urobiť, momentálne mi to pride ako jediné riešenie,
kedy budem mať ja kľud, žiadnu námahu trápiť sa v nejakej spoločnosti, nemať
voči nikomu záväzky, nemusím nikomu kupovať darčeky, čo už spadá pod sebeckosť,
ale prečo nie? Kto už myslí len na mňa, ak aj pozdravia ,tak stale je to len
zvyk. Od nikoho z nich som nemala nikdy telefonát, či nevybehnem niekam, čo
robím, ako sa mi darí. Ja som fakt poslucháč, ktorý venuje pozornosť, ak s ním
niekto hovorí, už som spomínala, že je to hlúpe, ak čakáte od druhých to, čo
robíte voči nim vy. Preto je najvhodnejšia cesta úplnej uzavretosti, čistá
zaujatosť voči liečbe, možno sem tam nejaký výlet ,kde budeme max sami dvaja,
necítim sa nikde užitočná, takto aspoň využijem čas, ktorý mi bol daný. Stále
mám čo rozvíjať a možno sa s tým niekedy v budúcom živote dostanem, ak nie, tak
aspoň mi ujde čas, kým som tu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára