20. 5.2017 Všedný deň depresora.

K dnešnému dňu mám veľa pocitov. Z rána prevládal nepokoj a nervozita, cestou do práce skôr energia ,ale stále nie nadšenie, rozhodnosť mi momentálne robí strašné problémy, neviem sa sústrediť na jednu vec. Ak ma niekto vyruší ,tak sa aj tri krát opýtam alebo naznačím ,aká bola otázka. Kým mám na starosti len časť zodpovednosti, tak ešte zvládam, asi som len vypadla z toho, keď som si zapamätala desať objednávok z jedného stola. Možno za to môžu lieky, po tejto vyššej dávke by som nebola prekvapená.

Neskôr sa opäť dostavila závisť, chuť byť súčasťou nejakého klubu, krúžku. Či už ľahký šport alebo umelecká tvorba. Opäť sa mi dostalo do rúk pár informácií, ktoré ma zamrazili, zosmutneli, naštvali. Chodila som do tanečného súboru, kde sa mi darilo, čo sa týka zdatností, na kolektív som šťastie nemala. Teraz by som sa tam rada vrátila, ale netrúfam si na tie podmienky, dosť sa na mne zmenilo, nie len správanie ,ale hlavne kondička, ktorá pri mažoretkovom športe je nezbytná. Možno je to len strach, keď viem ako mi išla gymnastika, tak mi je za tým smutno. Mám síce možnosť jednoduchšej alternatívy, kde talent je dosť potrebný. Vrátila som sa ku kresleniu, ale dnes už aj v tom chcú vyučených a to ja nie som. Musím si zvážiť, či venovať haldu času do učenia sa nečoho nového, hudobný nástroj napríklad, a dostať sa do prostredia ,v ktorom pracuje moja polovička, alebo ísť opačným smerom a rozbehnúť digitálnu tvorbu. Je to asi údel každého ,že chce vedieť to, čo mu najmenej ide. Ja sa s týmto neviem vyrovnať, mám veľa vloh, či už umeleckých aj pohybových. Niekto si povie, mať to ,tak robím toľko vecí, ale ja tápem ,čo a či vôbec začať.

Čas by sa našiel aj na všetky tri činnosti, možno nie na dlhodobé fungovanie, ale určite by to pomohlo v sebazaprení, disciplíne, pocitu užitočnosti. Akurát ,odkedy som začala mať tieto problémy ,moja disciplína išla do kelu. Je mnoho spôsobov, ako sa dostať na cestu disciplíny. Len či to naozaj chcem, keď nevydržím pri žiadnej činnosti dlhodobo. Bude to ešte zaujímavé.

Najhoršie, čo sa všeobecne považuje, keď človek urobí, alebo rozhodne sa ,že ostane v nemennom stave, keď sa uspokojí s tým ,čo má, nevynaloží o nič viac úsilia ,než priemerný obyvateľ, nesnaží sa nič dosiahnúť, splniť si svoje sny, je odhodlaný neúnavne sa sťažovať na svet, ale neurobí pre jeho zmenu nič. Priznám sa, že k tomuto rozhodnutiu mám často sklon. Ale pri pohľade na našich a ich život, tak ma to núti zamýšľať sa, ako jednoducho a efektívne docieliť finančnú nezávislosť. Ďaľším hodne dôležitým je, neočakávať od nikoho rovnaké konanie ,aké máte vy voči danej osobe. Ja mám s tým prehnaný problém, každu dlhšiu odmlku si viem perfektne doplniť, odôvodniť. To je tá časť môjho života, kedy si sama ničím aj to posledné pekné ,čo ma našlo v mojom živote. Sledovanie každého komentára ,každej sekundy ,či je online, prečo ma nemá otvorenú ako hlavnú správu, prečo neodpisuje. Toto je problém dnešnej doby. Je super ,že sa vieme dostať k informáciam rýchlo a takmer aj presne, ale všetko má aj svoje zlé stránky. Dôvod ,prečo si ničím týmto fantazírovaním život? Strach? Minulosť?

Stála neznáma v mojej rovnici života.