Som po veľmi ťažkej etape depresie. Bola som v liečebni, kde mi to veľa nedalo, ale aspoň mám zopár nových ľudí, ktorí chápu ako sa cítim a nevyčítajú mi moje správanie. Uvedomila som si tam určité hodnoty, ktoré mám a verím, že ľudia trpiaci depresiou sa mnohému z toho, čo teraz budem písať sami naučili alebo si to len začnú uvedomovať.
Urobte zo svojej "negatívnej" choroby pozitívnu. Áno, je to hlúposť, lebo keď ste na dnes, tak vám nepomáhajú žiadne motivačné žvásty. Nie, nejde mi o žiadne trápne citáty, ani hranie na city.
Uvedomte si, čo všetko ste zvládli napriek tejto chorobe - žijete! Lepšie, horšie, stále bojujete. Možno vám práve zmenili lieky a ste úplne v riti sami zo seba. Ja mám aktuálne zmenené lieky a posledný týždeň som taká čulá, žeby som napísala aj 300 stranový román. Ale k tým pozitívam.
Ani si neuvedomujete ako z vás depresia robí lepších ľudí.
Ľudia s depresiou sú:
- vnímavejší
- tolerantnejší
- uvedomelejší
- zodpovednejší
- empatickejší
- ľudskejší
a mnoho ďalšieho. Vnímate ďaleko viacej vecí do hĺbky, ako by ste si možno chceli priznať. Skúste sa zamyslieť nad tým ako beriete ľudí okolo seba, či ste láskavejší a ústretovejší? Učíte sa tešiť z maličkostí, ktoré mnohí prehliadajú a berú ako samozrejmosť. Svojím spôsobom ste vlastne šťastenjší, lebo vám stačí len málo a uvedomíte si, že ste za to vlastne vďační.
Aby som nezveličovala, tak som naštvaná, lebo som vďaka liekom pribrala 15 kíl. Ale ako mi ich vysadila, ide to dolu. Veľmi pomaly, ale aj z toho sa viem potešiť. Nepamätám si, kedy naposledy mi bolo tak super ako mi je teraz. A to mám len tri lieky. Dva z toho som kedysi už brala a ten tretí je asi vykúpením. Neberiem ani Lexaurin na ukľudnenie. Aj by som vám napísala, čo je ten liek zač, ale sama to neviem ani poriadne prečítať, tak radšej nech nenapíšem debilinu.
Ešte pred nástupom do liečebne som si kúpila kurz, možno som to spomínala neviem, ktorý som mala problém dokončiť a skôr som ho len prechádzala a snažila si uvedomiť, čo odo mňa chcú. Po návrate z liečebne som mala 5 minúť šťastia, že som konečne doma a vonku na svetle. Do určitej miery bolo v liečebni super, kým si nezačnete zvykať a potom sa bojíte ísť von za bránu, lebo už predtým ste nezvládali svet vonku. Tak som si počas svojej slabej chvíľky kúpila ďalší kurz. O týždeň na tom som začala upadať znova do depresie a chcela som kurzy predať. Teraz ako mi zabrali lieky, som si uvedomila v čom je moja sila a možnosti. Vnímať niektoré veci inak nie je zlé. Je to veľké pozitívum a jedinečnosť, ktorú vám nik nevezme. Čerpajte z toho v čom ste iní a uvedomte si hodnoty, ktoré vám dávajú zmysel a možno chuť žiť. Ja som po zmene liečby skoro dokončila oba kurzy, chýba mi už málo a teším sa z toho. Neviem, či som spomínala aj svoju slabosť strhnúť volat za jazdy. Teraz mám v pláne si kúpiť auto a začať jazdiť, sama tomu nechápem a neverím, kde sa to vo mne berie.
Nezúfajte, ak lieky nezaberajú, vymenia vám ich, ale je toľko možností, ktoré musíte vyskúšať a jedine ich prežiť. Ja sa liečim vyše 10 rokov a vnímam svoje slabé chvíle, býva to veľmi zlé, naozaj mnoho krát som si povedala, že asi by som tu nemala byť. Ale som tu a mám zas chuť žiť. Tak držím palce!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára