Ak existuje človek, ktorý nikdy nikomu nič nezávidel, tak mi ho prosím predstavte. Nutne potrebujem terapiu antizávisti. Mojím najväčším problémom je, že nemám silu sa do niečoho púšťať. Vždy sa stopnem, lebo si to nezaslúžim, nedokáže vytvať v niečom dlho a ak aj niečo mám, tak potom to ignorujem. Skutočnosť, že vidíte niekoho šťastného, lebo možno si kúpil šaty rovnakej farby ako ste si chceli vy, ale nemáte na to postavu a oná osoba v tom vyzerá dokonalo vás dostáva do zúfalstva a na pokraj zrútenia. Tí, čo majú aspoň trocha sebavedomia a ega, si povedia, že je blbá, trápna a ktovie čo iné a idú ďalej. Ja si to aj môžem povedať, ale neverím tomu. Teda ma to časom dobehne.
Vždy to skončí tým, že mám čo jesť, kde spať a mám prácu. Niekto by bol rád aj za pohár čistej vody. Chabá útecha, ale toto jediné mi zaberá a tam to aj končí. Lebo mám životne dôležité veci a tie ostatné sú rozmary. Dokážem bez toho žiť a tým to u mňa hasne.
Prvý moment, keď vidíte niekoho šťastného si poviete, že by ste chceli to čo má on. Možno má milióny, možno len o jeden krajec chleba naviac alebo jeden pár topánok. V podstate si ten krajec môžete odrezať, peniaze zarobiť a topánky si kúpiť, ale je to naozaj to, čo vás urobí šťastným? Možno by vám tie topánky boli malé, peniaze z vás urobili namysleného a možno máte tráviace problémy a chlieb nejedávate. Je to ako Schrödingerova mačka, kým si ten chlieb neodkrojíte, neviete či vás poteší alebo zabije.
Niektoré situácie mi prídu presne také, že si poviem, áno mať toto a toto tak som šťastná. Nie, nie je to tak. Keby to mám teraz, viem, že časom ma to omrzí a nezvládnem to. Nemám psychiku v takom stave, aby som si to vedela úprimne užiť, potešiť sa niečomu a dlhodobo sa z toho tešiť. Nevydržím sa o to starať, využívať to alebo nosiť. Nie som spokojná s 90% toho, čo urobím, ako vyzerám, kde žijem, ako žijem a čo robím. Teda reálne nezávidím, že majú peniaze, úžasného psa ani veľký dom. Závidím im ten pokoj a zdravú psychiku, ktorá im neprekazila plány na splnenie snov a krásny všedných dní, ktoré trávia cestovaním, objavovaním a inými šťastne znejúcimi činnosťami. Viem, že by som aktuálne mohla byť aj 10 tisíc kilometrov preč a aj tak by som nebola v pohode. Rozmýšľala by som nad toľkými vecami, že by som si tie dni vôbec neužila. Možno by som sa po chvíli aj zrútila a tým by to asi celé aj skončilo.
Dúfam, že sa dožijem sťahovania do Fínska, najradšej by som tam šla už teraz. Zobrala prvú robotu, čo by som našla za plat, ktorý by som tam dokázala vyžiť a bola ďaleko od tých hlúpych ľudí tu v okolí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára