Nájde sa zopár jedincov, ktorým sú určité lieky prekliatím. Samozrejme sa to nedozviete kým na nejaké také nenatrafíte. O to viac ak nejaké užívate pravidelne. Od Júna 2020 sa mi zmenili lieky, ktoré som užívala asi 4 roky, určite to v niektorých sférach pomohlo, ale vraj treba vymeniť a začať riešiť inú časť psychiky. Vy ako pacient s tým veľmi nepohnete, predsa je lekár od toho školený, zas nie je lekár ako lekár, sme na Slovensku. V tomto prípade môžem povedať, že moja lekárka robí naozaj svedomito a pri akomkoľvek náznaku problému sa ho snaží riešiť.
Od zmeny liekov to bude zachvíľu rok. Prvý mesiac to nebolo veľmi poznať, spávala som stále rovnako, nemala som bolesti hlavy, nočné mory, nemala som problém sa sústrediť a pod. Prešiel necelý pol rok a zo mňa sa stal drtič zubov. V priebehu dvoch mesiacov som si zrušila dva zuby, bola som u zubárky s bolesťami ďasien a hlavy. Poslala ma na röntgen a všetko bolo v poriaku, takže to fyzické nebolo, žiaden zub múdrosti ani hlúposti. Počas môjho nočného vyšetrovania mi partner povedal, že som ho zobudila príšerným škrípaním zubov, snažil sa ma zobudiť, objať alebo nejako donútiť sa pohnúť, prebrať a nič. Neúprosne som zatínala zuby a po ránu som myslela, že ma porazí, nevydržala som sedieť pri počítači a v práci to bol des. Takú bolesť hlavy som asi ešte nemala a časom nezaberal ani Brufen. Pátranie sa mohlo začať znova, nikdy som si nepriala mať problém so zubami, odkedy som zmenila zubárku, tak som si povedala, že radšej nech je to zub múdrosti a nech mi ho vytiahne. Je to síce strašná bolesť, ale bola by jednorázová.
Po dlhých telefonátoch s mojou lekárkou sme si povedali, že ešte počkáme nejaký mesiac, ak by to naozaj bolo liekmi. Ostali sme pri starom scenári a skrípanie neprestávalo. Odporučila mi nájsť si psychoterapeuta, ktorý by mi pomohol tento problém definovať. Vraj to nemôže byť liekmi a nemá mi aké lieky predpísať, aby som po nich nezaspala alebo bola aspoň z polovice funkčná. Nájsť psychoterapeuta v dnešnej dobe je ako čakať na spasenie. Každý má plno a nikde vás nevezmú. Po ďalších dvoch mesiacoch neúspešného hľadania som jej zavolala opäť. Rozhodli sme sa vyskúšať niečo na utlmenie. Nikto nečakal, že tie lieky budú zázrak a jediný problém bolo, že ani nie do pol hodiny som nedokázala vnímať a musela som si dať budík na 22:00, aby som si nezabudla dať večerné lieky. Partner sa na mne dobre bavil, lebo som chodila ako koala, nevnímala som, zaspávala a vyzerala som hrozne. Po týždni takéhoto mučenia prišli ďalšie zážitky. Už som len nezaspávala, ale dokonca ma začala bolievať hlava, meškala mi menštruácia, mala som bolesti a nakoniec sa privtrel aj panický atak. Ráno znova telefonát a lieky sme vysadili. Z nočného škrípania prešlo na denné zatínanie zubov. Po dlhom konzultovaní som sa rozhodla niektoré veci skúmať ďalej. Obšírnejší pokec o tomto nájdete v článku Škrípanie zubami (bruxismus)
Keď som sa zamýšľala nad obdobím kedy to začalo, nenašla som nič zaujímavé, čo by ma presvedčilo o vzniku. Leto bolo super, veď sme sa zasnúbili, boli sme na dvoch chatách, na svadbe a vždy si večer nájdeme čas na seba. Rozprávame sa o všetkom. Začalo to po pol roku, kedy asi tie lieky mohli už byť v dostatočnom množstve v tele. Čo je tiež možnosť, nakoľko to môžu podnietiť aj antidepresíva. Tu ma lekárka ubezpečila, že z týchto liekov určite nie. Potom som po chate bola doštípaná všade možne a po pár pivách už neregistrujete silu skrabancov a tak som si narobila aj modriny a tak ma to vydesilo, že som šla k obvodnému. Ten rieši veci radikálne a dal mi dve injekcie. Jedna na zápal a druhá na alergiu. Ani jedno som zjavne nemala a naozaj som si tie modriny vyrobila sama. Dôkazom bolo aj to, že po prvej injekcií som bola v pohode, ale tá druhá bola na dlhšie a kým mi sestrička celú emulziu vpichla, tak som im tam odpadla, chytila ma strašná zimnica a previezli ma do nemocnice na infúzie a testy. Alergická reákcia sa vraj nepotvrdila. Tak som si preležala dva dni s liekmi na alergiu, ktorá zjavne vo mne ani nebola. Neskôr som bola nútená ísť pracovať z domu, čo nie je problém v mojom prípade. Uvažovala som aj nad touto verziou, pandémia predsa len trvá už skoro rok a pól. Myslím, že to je dosť dlhá doba, aby sa vám to zažralo pod kožu a nehovoriac o neustálom tlaku našej vlády na bežný život smrteľníkov, čo by mohol byť ďalší aspek, ktorý ale sotva vyriešim ja. Jedine ak by som odišla zo Slovenska, čo nie je stále vylúčené. Potom bolo chvíľu obdobie, kedy sme sa rozprávali o svadbe, plánoch ak nevyjde dom, teda pozemok sa už teraz predáva, takže riešime, či ostať tu alebo odísť. Ja hlasujem jednoznačne pre odchod. Je pravda, že k mojej verzií svadby sa mi vyjardil, že to určite nie, ale to bolo už po 4 mesiacoch odkedy som začala v noci škrípať. Takže toto ma tiež nemohlo až tak vytočiť. To, že drahý je alergický na susedov, aj ja už začínam, nemám to síce až také prehnané, že sa zľaknem naozaj každého buchnutia do nepríčetna. Nie je to úplne každý deň a ani nie tak veľmi ako v prvom byte. Verím vo vybudovanú imunitu počas týchto troch rokov v tomto všivavom meste. Problémy s predajom pozemku, ktorý sám o sebe nie je lákavý pre hocikoho, rozhodne veci neprilepšujú, ale je to už pol roka od začiatku. Jediná verzia, ktorá mi príde schodná je alkohol. Nie som ožran a verím, že nikdy nebudem, ale pivo si dať viem. Občas nie je len jedno a nie len raz za týždeň. Prvý dôkaz uvidím až tak o mesiac dva bez piva, takže sa za ten mesiac dva ešte môžem zblázniť, ak si ešte viac poškodím zuby.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára