Pri tomto spôsobe fungovania z domu, kedy nemôžete nikam chodiť, nič poriadne robiť, sa nájde mnoho času na rozmýšľanie. Nehovorím, že inokedy nie, ale teraz je to obzvlášť. Mnoho z nás nevie, čo bude až pominie tento stav, niektoré krajiny s pandémiou problém nemajú, iné zatvárajú každé jedno predajné a služobné miesto. Je to smutné, že všetky vládne výsmešky musíme trpieť my, čo nemáme s ich súkromným životom nič spoločné a dúfame, že konečne sa medzi nimi nájdu tí, čo chcú pomáhať.
O tomto som vlastne písať nechcela. Dnes mi tak napadlo pri varení, ako sa mi veľmi polepšilo v určitom smere. V piatok som sa dosť rozkecala s kolegom z práce a v minulosti, ak by toto urobila moja polovička, asi by som bola dosť vyvedená z miery. Vadilo mi aj to, že sme niekam išli a každá ho objímala predo mnou. Určitý čas som sa to snažila potláčať, veď sú to kamráti a poznáme sa dlho. Keď sme sa stretli s takými, čo som nepoznala, už som takto reágovať nevedela. Nepoznala som tie osoby a neverila som im napriek jeho vysvetleniam. Vždy, keď sme niekam mali ísť, bol to pre mňa celkom boj. Kým sa mi nepodarilo dostať do podvedomia, že si vybral mňa a nie je to výsmech, ale úprimné a skutočné. Po čase sa mi naozaj podarilo uvedomiť si, že ktorá koľvek sa môže na neho zavesiť, viem, že je to len z jej strany a môže mi tíško závidieť. Nie som veľmi sebecký človek, obzvlášť s touto chorobou to ani nejde, nakoľko si beriete skoro všetko za vlastnú chybu a pričinenie. Donútila som sa povedať si to a teraz to beriem ako osobnú výhru. Uvedomiť si, že si niečo naozaj zaslúžite je skvelý pocit. O to viac, ak ste ho našli po toľkých bojoch ako ja.
Mala som jedno veľké šťastie a to na môjho partnera. On to so mnou vydržal, trpel tieto moje nápady a hlúposti, že mi je nepríjemné len to, ak sa na neho nejaká pozrie a on sa s ňou rozpráva. Boli hrozné časy. Teraz mu za tieto dni a čas venovaný všetkému tomu vysvetlovaniu, presviedčaniu a bohvie čoho ešte môžem len ďakovať. Chápal to a vedel, že nie som úplne v poriadku. Toľko krát som ho upozorňovala, či si je vedomý toho, do čoho ide. Po za chvíľu siedmych rokoch je to ako vykúpenie, že môžete povedať čokoľvek a on to chápe, nemáte potrebu hádať sa, lebo si obaja uvedomujete, že mnoho je dôsledkom okolitej situácie, práce, stresu a jediné, čo pre seba môžete urobiť, je to vziať na vedomie a tešiť sa z toho, že práve vy mu môžete pomôcť. Občas sa stačí len usmiať, neplánovane objať, poškrabkať po chrbáte a uvidíte ako to dokáže pomôcť. Pre takéto maličkosti je krásne žiť. Ak sa máte naozaj radi, prečo si ničiť život a nie si ho naopak užívať?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára