Bežný deň nadpriemerne vnímajúceho človeka

Prečo nadpriemerne vnímajúci, lebo mne sa táto skutočnosť potvrdila toľko krát, že ju beriem za skutočnosť. Nemienim sa rozpisovať o veciach ,ako sa viem sústrediť na 10 vecí naraz, pretože ani jednu neurobíte poriadne, ak vám na tom záleží a to je práve to ,čo beriem za nadpriemerné vnímanie.

Ste si vedomí toho, koľko máte vecí na práci, ale miesto toho, aby ste robili 10 vecí zároveň, rozdelíte si ich na malé časti, ktoré viete urobiť naraz, čím sa znižuje riziko omylnosti. Už len to, že si uvedomujete túto skutočnosť, je pre vás veľké plus, nie len pre pracovné zaradenie. Budem to spisovať postupne, nejdem robiť stĺpčeky ani číslovať dané vlastnosti. Každý deň sa stretávam s miliónmi rôznych vlastností a vnemov. Cieľom je, aby ste si ich uvedomili a prijali. Či bude pre vás nutnosť alebo cieľ sa tomu venovať, nechám už na každom z vás, aby si svoje rozhodnutie uvážil.

Do nadmerného vnímania sa dá uviesť aj to ,ak ste si vedomí opačnej osoby, ktorá sa s vami rozpráva, z môjho pohľadu je to človek, ktorý chce kyticu a netuší ako má vyzerať, aká má byť cena, aké kvety tam majú byť a v akej farbe. Tým, že sama seba si viem dokonale predstaviť v tejto situácii, viem zhodnotiť, že musím najskôr povedať informácie, na základe ktorých sa on môže rozhodnúť. Priorita je cieľ kúpy, či je to len pre radosť alebo na nejaký sviatok alebo slávnosť. Rôzne kvety sa hodia na rôzne situácie, tak ako máte veľa druhov nožíkov, kde jeden je na rybu a druhý na pečivo. Potom môžete naozaj efektívne pokračovať s otázkami, ako je dôležitá situácia a ,koľko je ochotný zaplatiť za tovar. Čo mňa dojalo, je spôsob akým ľudia na Slovensku, neškatuľkujem, ale je ich naozaj veľa, tieto veci berú buď ako samozrejmosť a tým ,že sa niektoré informácie museli naučiť, či už vplyvom pracovnej náplne, alebo omylom sa k nim dostali a zapamätali si ich, nedokážu vnímať zákazníka, ktorý tieto informácie mať nemusí, to neznamená, že sa budem na neho dívať ako na debila, že nevie čo chce, ale som tam na to, aby som zistila ,čo chce. Takže tu sa zväčša na vás pozrú ako na debila, alebo sa urazia, čo od nich vlastne chcete, že ich vyrušujete pri práci, lebo oni majú inú robotu, ako zisťovať, ktorý kvet/ tovar je pre vás vhodnejší.
Za tento smer môže politické vedenie štátu.

Inou čerešničkou na torte je zas opačná situácia, kedy zákazník vie ,čo chce, ale vy nemáte ani potuchy ,čo od vás pýta. Toto je veľmi časté, lebo dnešným zamestnancom ,nie žeby som sa im čudovala, ale ak mám zotrvať v nejakej práci, tak musím byť s ňou stotožnená, sa v pomere práca = plat, nemá motiváciu vzdelávať v neustálom zhone. Ale ak chcete zvýšiť svoj plat, čo je úmerné predavačke a predajcom, zvýšiť tržby a tým aj návštevnosť, aby ste to docielili, musíte mať k tým ľuďom vzťah a neofrflať každého ,kto odíde z predajne. Tým ,že viem o tovare ,ktorý predávam naozaj veľa, dokonca si trúfnem povedať, že viac ako kolegyňa ,čo ma donútila túto rubriku naozaj začať, ktorá má 10 ročné skúsenosti s prácou, ktorú 3 roky z toho nevykonávala, za ktoré sa nemohli zmeniť žiadne skutočnosti a organizačné postupy práce, lebo ona je ako slepá ovca ,ktorú slovenskí zamestnávatelia potrebujú, aby robila do úmoru a držala tlamu. Niet lepší zamestnanec, než ten, ktorý od nich nič nechce.

A tak som si dneska vychutnávala, to že ona nič nevedela o tovare, ktorý 10 rokov predáva a nemala poňatia o kvetoch a rastlinách ,ktoré má na predajni a mala by vedieť poradiť so starostlivosťou a ošetrovaním každej jednej, na otázku ,či sa to ešte rozrastie, alebo sa to dopestuje iným spôsobom vám povie akurát to, že to také musíš kúpiť, je ako otázka, či bola skôr sliepka alebo vajce, aj keď na túto otázku už odpoveď vedci vyriešili. Je v práci dva mesiace a mám pocit, že som zostarla aspoň o 10 rokov a rozprávala sa s malým deckom. To, že pozdravíte niekoho, kto chodí do obchodu každý deň a občas sa u vás zastaví na kvety, ale pozdraví vždy ,príde takémuto zaslepenému človeku ako totálna drzosť, ako si vás niekto cudzí dovolí vôbec osloviť a nechápavo sa na vás pozrie, či ho poznáte, že tu čumí už asi hodinu a lezie jej to na nervy ,by si človek s mierou takejto vysokej vnímavosti, nedokázal vysvetliť takýmto bludom a absurditou. Práca v obchode a s ľuďmi je diametrálne odlišná od práce za strojom, ktorý za deň vydá len jeden tón a nemáte nutnosť o ňom zisťovať viac, než vám povie nadriadený. Ale ak máte fungovať v predajni, tak takáto možnosť tu neexistuje. Ak sa zameriate na zaslepený predaj typu, je to pekné, predá sa to samo a len budete čakať, kým to niekto zdvihne a donesie k vám ,aby ste mu to veľavážene nablokovali, je totálny nonsens, ste platení za to, aby ste obsluhovali, podávali informácie, zhodnotili dôležitosť predaja, nie za to, aby ste sa zavreli do predajne, tvárili sa ,že niečo tvoríte a v prípade akejkoľvek integrácie s okolím, ostali naštvaní ,že si vás niekto dovolí vyrušiť pri "práci" ,je v mojom pohľade vhodný akurát na vyhodenie a nie dlhodobý pracovný pomer.

Žiadne komentáre: