Zdanlivo mizivý efekt, keď ste mali po sebe idúcich pár dní, kdey ste sa tešili zo života a spríjemňovali vaše dni kreatívne činnosti, možno len maličkosti, ktoré ste si dokázali sami vyhotoviť.
Je to veľmi dobrý pocit, ale ako je známe, tak ho veľmi rýchlo vie vystriedať nezdar, problémy, hádky..... Niekedy, alebo niektorí si to vedia prefiltrovať a fungujú bez menšej zmeny nálady, niekedy zas aj maličkosť dokáže spustiť nával depresie a úzkosti. Málo z nás vie tieto spúšťače odignorovať, zachovať si chladný prístup a vyčkať až pominie zlá nálada a iní to nezvládajú a nechajú sa tým pohltiť.
Dnes som týmto presne prešla, zopár vecí ,ktoré som si myslela, že sú urobené ako majú ,ale konečná situácia ukázala, že sú maximálne nedostačujúce, to vo mne vyvolalo hnev, smútok, pocit zbytočnosti, menejcennosti, nahraditeľnosti. Momenty, kedy človek nedokáže racionálne myslieť, konať a robiť hocičo bez negatívnych emócií.
Sú dva uhle pohľadu ,ktoré môžete zaujať :
1. Necháte sa tým pohltiť, čo je veľmi jednoduchá a častá možnosť, ktorú väčšina urobí bez ďaľších skúmaní a hľadaní riešenia spôsobenej traumy. Niekedy je to banalita, ktorá nemá potrebu byť riešená a naopak, môže to byť situácia ,ktorú dlho odkladáme až bez uváženia konáme.
Je to najjednoduchšia možnosť, pretože ľudia trpiaci touto chorobou jej prepadnú veľmi často. Len zopár percent nás vie zvládnuť tieto veci bez obmedzenia.
2. Potom je možnosť, kedy sa nadýchneme zhlboka a povieme si, čo sa od nás očakáva, aké sú možnosti, čo naozaj potrebujeme a čo chcem urobiť. Zdá sa to byť jednoduchá cesta, ale v návale emócií a stresu to až tak dobre nevyzerá. Ak ale na sebe pracujete a neostali ste len zavesení na liekoch s nádejou, že tie vyriešia všetky veci za vás, ste na omyle. Ak nepohnete zadkom a neurobíte aspoň malé pokroky k zlepšeniu ,tak sa to zlepšenie nikdy nedostaví.
Prečo práve toto píšem, aktuálne som sa zachovala v jednej veci, ktorá je už dlho na scéne môjho života a tešila som sa určitej príležitosti, dosť nepekne. Pôvodne som mala robiť pár vecí pre jeden projekt, ale kvalita mojej práce je nedostačujúca na vytvorenie dostatočne kvalitnej práce. Zistilo sa že tie veci ,ktoré som mala na starosti, až tak dobre neviem urobiť a tým pádom by som danú vec mohla iba znehodnotiť a poškodiť. Bolo by to veľmi príjemné byť uvedená v zahraničnom projekte, ale zjavne to nie je hodné mojej úrovne. Sú dve možnosti ,buď sa s chladnou hlavou pustím do už rozrobených vecí, alebo sa poddám menejcennému pocitu a budem samú seba ničiť. Momentálne som asi vyčerpala nadbytok energie a môj zmysel flegmatika opäť vyprchal. Tlak stimulovaný okolím je silnejší ako moja momentálna chuť učiť sa nové veci. Pravdupovediac som za tento týždeň postíhala dosť vecí a asi prišiel čas znova vypnúť a nechať dobiť energiu pevnej vôle. Dnes už nič neurobím a zajtra ktovie ako sa budem cítiť, možno ešte zvážim situáciu, ale ničiť sa a zrútiť sa zas do klbka je mi teraz bližšie. Snáď to vyprchá a budem schopná opäť fungovať ako doteraz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára