Ďaľší kvalitne využitý deň v práci, aspoň ,že
mám dobru susedu, ktorá je komunikatívna. Druhý náramok hotový, keď už slabo
platia ,tak využijem ten čas kreatívnejšie. Zvažovala som, či napísať článok,
ale potrebovala som maunálnu záťaž. Vyzerá to tak, že vďaka tomu pracovnému režimu,
kedy nemusím dozerať na všetko, ale mám úlohy zadelené, sa skôr vyrovnávam s
pocitmi viny a nechute do života. Výhoda je aj to, že ma chodieva priateľ
navštevovať do práce. Mám v tom akú takú oporu. Ak ste zvyknutí na ticho a samotu,
tak vás hneď vystríham, aby ste ten zvyk rapídne rýchlo zmenili, inak skončite
ako ja a možno horšie. Poznám ľudí s rovnakou diagnózou ,ktorí hravo zvládajú
denné povinnosti. Práve to je kľúč k úspechu. Ja som sa uzatrvárala od detstva,
bola som cieľavedomá ,ale pôsobila som vždy smutne, temne, malo to aj výhodu,
aspoň vám dá každý pokoj. Ale na druhej strane som veľmi priateľský typ. Už mi
bolo povedané aj to, aká zlá je to vlastnosť a najčastejšie zneuživaná.
Nezabúdajme, že aj taký človek má svoje vnímanie a hranice. Ja ich mám naozaj
striktné, po prvom ,či druhom sklamaní má dotyčný smolu, ja si dávam pozor,
komu čo poviem, ako sa s kým rozprávam. Horšie to už majú len nesympatickí a
vypočítaví, ktorí zhasnú zväčša už na pohľad. Ale podstata veci ostáva
nezmenená. Stále sa snažím vypadnúť z domu a ktovie, možno odísť niekam fuč.
Zatiaľ je to v nedohľadnej pozícii.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára