Dnes som sa rozlúčila s prácou, ktorá mi nedala veľa radosti. Je to práca pre človeka ,ktorý nezištne ide po peniazoch, po výkonoch ,ktoré občas idú cez mŕtvoly a neposlednom rade aj pomoc pre ľudí vo vašom okolí. Vďaka problémom s PC som nemala kedy zvažovať ,čo je správne a čo nie je. Stále mám však hrôzu, že ma opustí môj milovaný. Viem, že človek ak miluje, tak nezávidí, praje a chce svojej polovičke dopriať všetko na svete. Moje myšlienky však idú iným smerom, ktorým mám zafixovaný strach, že ostanem sama, bez neho a on odíde za hranice bezo mňa. Je to len odraz nízkeho sebavedomia, ale predsa len to nejde, ani pomocou liekov vám nikto neleje do hlavy pocit dôležitosti a sebadôvery. Som síce samotársky typ, ale niektoré situácie však sama nezvládam a on je pre mňa jediným svetlom a podporou v tomto mizernom svete. Každý sa točí len okolo peňazí, politiky a zlých správ, aby mal moc a postavenie. Mne sa to síce ponúka, ale k čomu mi to má byť? Je fajn mať postavenie, ale čo ak si to neviete užiť? Ak vás to nenapĺňa, čo ak vás trápi a ťaží práve to, aby ste pred všetkými pôsobili a vyzerali uhladene. Rozhodla som sa teda, dúfam ,že už definitívne, ostať vo svete umenia a venovať sa kreatívnemu zameraniu. Mám síce tesne po 20tke, ale rozum mi už vraví, aby som sa zamerala len na jediný smer, nech sa konečne niekde zabývam a rozvíjam. Nech nelietam z odvetvia do odvetvia. Nuž sa i stalo a už len v tom zotrvať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára