Málo kedy si sama pustím nejaký film. Dnes som bola opäť sama doma, vlastne som sama celý týždeň. Nejak mi napadlo pustiť si Yesman. Ten film mám celkom rada, ale skôr ako komédiu, než ako motivačný film.
Dnes som popri tomrozmýšľala, prečo sa tak veľmi neznášam a prečo je všetko také čierne. V tom filme mal dvoch kamošov, ktorým na ňom záležalo a nútili ho do spoločnosti. Ja presne opačne, nemám nikoho, kto by sa o mňa zaujímal. Vraj mám pár kamošov, ale tí si nespomenú aký je rok dlhý, kým sa neozvem ja. Čiže takí kamoši na nič. Môžem povedať, že vlastne o mňa nejaví záujem nikto, okrem môjho muža, asi preto, keď niekam mám ísť, tak idem najradšej s ním. Dokonca ani vlastná rodina mi nezavolá len tak, aby niečo nepotrebovali. Nemám sa s kým porozprávať, ani sa vykecať a popravde, tým že sú všetky vzťahy také suché, ani nemám chuť sa s niekým rozprávať. Vždy som bola sama na všetko a je to tak aj teraz. Keby sa mi aj niečo stalo, tak nepríde za mnou nikto.
Je to smutné zistenie, nakoľko mi je veľmi zle medzi stenami doma. Už som zo všetkého unavená a mám plné zuby ľudí. Nemám chuť sa niekomu ozvať, ani mi nenapadne. Ak sa nám podarí odísť, tak pôjdem v tichosti a nikomu nedám nič vedieť. Aj tak to je každému jedno, kde som a či vôbec som. Najdôležitejšie mám pri sebe a ostatní mi môžu byť ukradnutí.
Áno, štve ma to, cítim, že potrebujem kontakt a mať niekoho na dosah, ale zjavne nemám čo ponúknuť. Som úplne zbytočná a bezcenná. Asi sa s tým musím len zmieriť. Vždy som na všetko bola sama a asi mi je to súdené. Musím prekonať nenávisť voči sebe a akceptovať to. Netuším ako, ale možno časom sa niečo zmení. Donútiť sa prvorade myslieť iba na seba a všetko ostatné odsunúť preč a nebrať na to ohľad. Vykašľať sa na všetkých a dokopať sa k veciam, ktoré ma kedysi zaujímali, momentálne ma nič nebaví, ani nič nezaujíma. Neviem sa z ničoho tešiť, čakám kedy to zo mňa opadne. Trvá to už hrozne dlho a už nemám síl s tým bojovať a tváriť sa, ako mi je super, keď mi je úplne na nič.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára