Pocit úplného zúfalstva, stratenia a znechutenia žiť

Nie, neplánujem si žiadne novoročné predsavzatia, plány, dodržiavanie diéty a zhodenie 20kg do letnej sezóny. Na tieto veci sú tu iní, ktorí veria na tieto hlúposti a ani 10% z toho cieľ nesplní.

Prečo som si povedala, že začnem žiť? Prečo práve teraz, po novom roku? Po začatí dekády alebo čo ma k tomu vedie, aby som si osviežila a uvedomila akú mám veľkú šancu, šťastie a zmysel vnímať a uvedomovať si veci, ktoré mnohým prídu ako zbytočnosť, bezdôvodné veci, ktoré sa ich netýkajú a bežné klišé, veď ja s tým aj tam sám nič neurobím. 

V poslednej dobe sa veľa hovorí o klimatických zmenách a problémoch nie len zo strany prírody, ale aj ľudí, ktorí si myslia, že im patrí celý svet a majú právo rozhodovať aj za nás, ktorý s nimi priamo nesúvisíme ako národnosť, menšina, priateľ, známy a sme pre nich len figúrkou v hernom poli. Už sa dosť popísalo a udialo na dôkaz, že planéta má už naozaj na zničenie veľmi blízko a nie to z vedeckého hľadiska, ak by začala jadrová vojna, ktorá nám naozaj hrozí len v dôsledku dvoch, či troch štátov, ktoré si neuvedomujú hodnoty, ktoré majú a od malička sú vedení k mocenstvu a vláde nad všetkým, čo im aj nepatrí. Tento diktátorsky druh ešte nevymrel a žiaľ sú tu štáty, ktoré tieto veci priamo a verejne zneužívajú. Nejdem menovať, nakoľko v dnešnej dobe si málo kto nevšimol krajiny, ktoré majú najvyspelejšie technológie a vládnu na báze strachu "poddaných". Žiadna krutovláda netrvá večne, ale obeta za jej zvrhnutie je nemalá. Niektorí sa obetovali s nádejou a túžbou v slobodu a niektorí sa im prizerajú a nechajú si skákať po hlave, len aby bolo ticho a kľud. 

Do dnešného dňa zhorelo niekoľko miliónov hektárov lesov, niekoľko miliónov hektárov lesov sa vyrúbalo a vyrubuje neustále, vyschlo niekoľko stoviek rieky, jazier a niekoľko kilometrov ľadovcov sa topí v priebehu pár hodín. Ani si neuvedomujeme, čo všetko máme v rukách a koľko sme prenechali na zničenie pár ľuďom, ktorí si myslia, že vlastnia všetko. V kolónkach je vidieť, že vlastnia 50% bohatstva, ale len peňažného. Je smutné, ako sa niektorí ženú za bohatstvom a pri tom majú všetko na čo si pomyslia. Aj ja som jedna z tých, ktorým je dovolené mať denne pitnú vodu, dostatok jedla ak nie prebytok, radosť z nového dňa a krás ešte nezničenej prírody. Ak si neuvedomíme, čo všetko máme, čo nám naozaj je potreba a nenaučíme sa vážiť si to, čo sa nám dostáva, tak sa naše hodiny bytia míľovými krokmi krátia. 

Sú dve možnosti vnímania: 

1. neuvedomovanie si samého seba ako článku v reťazci sveta, že aj naším pričinením sa môže zmierniť škoda, ujma na zdraví iných, sebectvo, ktoré nepozná hraníc a človek ako najmocnejšie zviera zneužíva svoje postavenie a pridal sám seba na vrchol potravinového reťazca ako nezvrhnuteľného a nezničiteľného jedinca, vytvoril si materiálne bohatstvo z ničoho, vidí len peniaze, svoju moc, je vychovaný k rozkazom, vládnutiu a je posadnutý mocou a svet je pre neho len zrnko ryže v tanieri

2. uvedomenie si, čo máme, prečo to máme a zdieľanie šancí a radostí s tými, ktorým sa toľko nedostalo, narodili sa v nevyspelých krajinách, sú neustále konfrontovaný s chorobami, nemajú denne ani to jedno zrnko ryže a za kvapku pitnej vody trpia do úmoru, vážiť si, že môžeme mať prácu, ktorá nám zarába aspoň na strechu nad hlavou a ak nie sme schopní odísť z danej krajiny, prijať všetky výhody a nevýhody, ktoré máme a obrniť sa voči nim a prípadne podporiť zmeny, ktoré tieto veci časom eliminujú

Nesympatizujem s vegánmi, biomamičkami, ani ničím podobným. Jesť mäso je prirodzené, každé zviera má svojho predátora, vďaka tomu je medzi živočíchmi rovnováha, teda bola, než sme si osvojili a privlastnili všetko. Mäso ako také má pre nás ako aj iné zvieratá vysokú biologickú hodnotu, ale všetko má svoje hodnoty a my ich už zneužívame a nie dopĺňame. Hodnoty mäsa sa chovom zvýšili na prehnane vysoké a neúnosné pre ekosystém, prírodu ako takú. Tam, kde je prebytok jedného je úhyn iného. Každý bojujeme o prežitie a navyšujeme svoje základné potreby, lebo si myslíme, že na to máme právo. Pri tom namiesto rôznych vírusov, chorôb a prehnaných vegánov, ktorí sa snažia znížiť percento hodnoty mäsa radikálnym spôsobom nakoľko je to vysoko preexponované voči potrebnému množstvu /bežný Slovák zje ročne okolo 240 rezňov, čo je niekoľko desať ak nie sto násobne viac, než telo vyžaduje/, na margo toho máme vysoký krvný tlak, obezitu a stovky rakovín a iných chorôb, ktoré sa rozvíjajú prehnanou čistotou a prehnanou chémiou použitou pri kŕmení zvierat, aby sme zvýšili ich počet, hmotnosť a všetko len za účelom zarobiť. Nie je o tom byť vegán, byť čokoľvek super bio, ktoré je tiež marketingový ťah, aby mohli dať prirážku miesto zemiaku za 0,20 centov na 1,20€. Áno, pri dnešnom premnoženom počte áut a hlúpostí, čo sme si navymýšľali, lebo bez toho nevieme žiť, je naozaj umenie niečo dopestovať a odchovať bez chemikálií. Každé ALE má svoje riešenie, problém je v tom, kam sa všetci uháňame a kam sme nútení zájsť. 

To, že si človek vybudoval takéto postavenie nás nerobí spasiteľmi a vykupiteľmi, ani žiadna tretia osoba s harfou na oblohe to za nás nikdy neurobí. Ak niekto má na starosti alebo sa sám na to korunuje, jeho zodpovednosť siaha nie len k vývoju, ale v našom prípade k úhynu. Každá skupina, ktorá bojkotuje akúkoľvek pozitívnu zmenu, upozorňuje na nutnosť uvedomenia, musia a sú nútení robiť radikálnosti, inak by si ich obyčajný investor nevšimol, kým mu to nezasahuje do jeho biznisu. Mnoho z nich týmto prichádza o zisk a tak sa rozhodli to konkurencie zneužiť a vyťažiť na tom. 

Prvým najhlúpejším a najabsurdnejším výmyslom človeka boli peniaze. Dnes im pripisujeme takú moc, že sme schopní zničiť to jediné, čo spolu chcene-nechcene zdieľame - miesto kde žijeme, ktoré nie je možné obnoviť a udržať v takom nátlaku ako mnoho zamestnancov v kórejských fabrikách - so slovenským chamtivým manažmentom, americkým obžerstvom a ruskou vládou strachom. 

Tým, že sme sa korunovali na vrchol potravinového reťazca nevyplýva, že ak Vás napadne v Nórsku ľadový medveď, tak ho okamžite vykynožíme, ale že asi v ich teritóriu nemáme čo hľadať! Snažia sa iba prežiť na beztak malom kúsku, ktorým sme im ešte dovolili obývať a nezastavali ho. Môžeme aj naďalej robiť z veľrýb ruské jadrové hlavice a zneužívať ich inteligenciu, máme právo nechať tučniakom roztopiť ľadovce, aby sa nemali kam ísť ukryť a loviť ryby, áno, loviť mäso, ktoré je pre nich prirodzené ako aj pre nás. 

Ak si chceme udržať titul kráľa potravinového reťazca, tak by sme si túto zodpovednosť mali uvedomiť, ak by ku Vám teraz niekto nabehol a vyhodil Vás z domu, lebo ste na jeho území, tiež by ste len sklonili hlavu a odišli, ale tie zvieratá nevedia podať sťažnosť, nevedia udať domovníka alebo osobu, ktorá Vám byt predala. My ako tí, čo sme vládnuci nad všetkým hnuteľným a nehnuteľným by sme sa mali naučiť tieto veci s nimi zdieľať, dať im právo svojho priestoru, nenútiť ich žiť v ZOO, kde nemajú ani 10% svojho reálneho životne dôležitého priestoru, hluk z hlúpych deciek, ktoré celé dni čučia pri počítači len aby mamičke neliezli na nervy a mali pokoj a čas na seba, lebo dieťa je tiež zodpovednosť! Nevie sprvu rozprávať, vyjadriť svoje potreby, svoje názory a čomu ho naučíte, to urobí, ako zviera, ktoré zavriete a donútite ho myslieť si, že toto je jeho prirodzené prostredie. 

Prečo sa bojíme prevziať zodpovednosť, prečo si neuvedomujeme, že ich potrebujeme, že je našou psou povinnosťou ich chrániť, regulovať ich počet do takej miery, aká je únosná lovivosť medzi predátormi, nie kvôli testovaniu gélov na pranie, kozmetiky a iných hovadín, ktoré sme si navymýšľali.