Krásny slnečný bežný deň.... Keď si odmyslím antibiotiká, kvapky, že som týždeň zavretá doma. Neznášam tento slovenský zvyk, ísť do roboty za každých okolností, aj sprostý sopel môže byť nákazlivý a mňa to tak položilo, že nemám hlas, naťahuje ma, mám nádchu a najlepšie ak to chytí od vás polovička a obaja ste úplne odpísaní. Tá nezodpovednosť a ľahostajnosť je už na zbláznenie. Dlho som nemala nervy z práce a toto ma naozaj dorazilo. Mám dosť zlú náladu a už aj hlúposť začína bolieť. Takáto chorá som nebola ani za čias v kvetinárstve a to som bola v horších chladoch a denne stovky ľudí prišlo a odišlo. Obávam sa, že moja psychika je z tejto roboty tak nalomená, že aj malé prechladnutie mi robí takýto problém, že sa neviem vyliečiť a to fakt som nebola nikde od pondelka, okrem lekára. Dal mi dosť liekov a nemám pocit, že sa mi veľmi polepšilo. Pri predstave ísť do práce mi je normálne ešte horšie, nechápem, čo sa mi na nej tak sprotivilo. Nemám až tak náročnú robotu. Pritom si veľa vecí môžem upraviť, nastaviť, urobiť podľa seba a ignorovať niektoré veci bez problémov.
Vďaka susedom sa samozrejme liečiť nedá. Chodím už po byte ako mátoha, stále nemám hlas a štípe ma každé slovo. Vypila som asi hektolitre čaju a medu.
Tiež čas, kedy môžete svoju hobby robiť stále, akurát nie s radosťou. Hrám a hrám a šibe mi, som nervná a od pondelka si dávam pauzu na mesiac, potom sa ozvem, či som zvládla mesiac bez hier. Pokúsim sa neprihlásiť celý Február a dúfam, že sa troška ukludním. Za tento týždeň som mohla spraviť toľko vecí a neurobila som nič, nemám ani chuť niečo ísť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára