Spoločník

Nie, nemám na mysli platenú hostesku, človeka čo je nútene s vami, opatrovník, ktorý vám je pridelený a nemá na výber.....

Človek, ktorému môžete povedať hocičo, je pri vás lebo môže, chce a núti ho to tam byť. Má voči vám súcit, zodpovednosť, lásku, dôveru, priateľstvo, je to emócia, radosť robiť radosť iným, vám!

Je veľa dôvodov prečo. Nedá sa definovať jeden, závislosť na vašom pocite, stave robí človeka dôležitým. Daný človek vníma svoju hodnotu, svoju dôležitosť a príslušnosť k vám a druhu vnímania sveta a života.

Možno stretnete takýchto len málo, občas ich odplašíte, lebo sa bojíte povedať pravdu a oni sú na rovnakom vnemovom rozpoložení. Ak odídu, obaja sa naučia hodnotné veci, ak sa budú stýkať, vrátia sa nejak k sebe, komunikačne raz jeden povolí a pochopí to, čo donútilo odísť druhého. Možno mu svitne, že toto nie je tak ako chce a ten druhý tie pocity dôverne pozná. Tento stav ho obohatí, dá mu vieru prejaviť ho a zohľadní možnosť riešenia.

Veľa ľudí sa statí, ujde pred skutočnosťou.

Sila je v prejave, emócií, šanci a porozumení. Nejde každého kotviť. Nutnosť je počúvať, využiť šancu, dať možnosť, postaviť zrkadlo a venovať čas! Nik ho nikomu nevráti, no silu žiť dá obom.