Je to príšerny pocit, keď aj vec, ktorá vás má baviť, máte sa z nej tešiť vás naštve do nepríčetna. Nehovoriac o tom, že mám navýšenú dávku liekov, ktoré mi evidentne veľmi nepomohli. Človek sa snaží niečo robiť, v čom vie byť dobrý a tým, že si niekto neprizná chybu a nedokáže urobiť nič o čo ho milo žiadate, aj keď je to jeho úlohou. Som prehnane háklivá na každú hlúposť, akúkoľvek konkurenciu, neprávosť... Dokáže ma vytočiť aj sprostá stará dôchodkyňa, čo nevidí ďalej od nosa.
Začínam chytať paniku a fyzické prejavy depresie. Ak ňou ovšem trpím, nakoľko neviem presnú definíciu choroby.
Asi jediná možnosť je skončiť so všetkým, čo ma núti vnímať okolie, dianie okolo mňa a veci, ktoré nezmením. Môžem len inkognito loziť po svete a tichúčko sa brodiť. Nedúfam v žiaden zázrak, len sa neviem donútiť vzdať sa niektorých vecí. Jednou je aj hra, ktorú hrávam, je to rovnaké svinstvo ako drogy a akákoľvek iná forma. Neužívam si ju, posledne sa len rozčúlim nad debilmi, ktorých aj tak neovplyvním. Vždy len prehrávam a som tá najhoršia. Angličtinu si môžem cvičit aj inak, nie len priamou komunikáciou s idiotmi.
Najhoršie na tom je, že keď sa vám udejú dve-tri veci za jeden deň, okamžite upadnem do zúfalstva a neviem sa spamätať.
Niekedy to trvá celé dni, hodiny... Občas zvažujem, čo robím zle, že priťahujem takých magorov k sebe. Či je to v práci, okolie, na ktoré natrafím cestou do obchodu a aj v hre.
Je tam určitý ratingový systém, môj prípad je asi na totálnom dne ako aj moja psychika.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára