Prečo nadpriemerne vnímajúci, lebo mne sa táto skutočnosť potvrdila toľko krát, že ju beriem za skutočnosť. Nemienim sa rozpisovať o veciach ,ako sa viem sústrediť na 10 vecí naraz, pretože ani jednu neurobíte poriadne, ak vám na tom záleží a to je práve to ,čo beriem za nadpriemerné vnímanie.
Ste si vedomí toho, koľko máte vecí na práci, ale miesto toho, aby ste robili 10 vecí zároveň, rozdelíte si ich na malé časti, ktoré viete urobiť naraz, čím sa znižuje riziko omylnosti. Už len to, že si uvedomujete túto skutočnosť, je pre vás veľké plus, nie len pre pracovné zaradenie. Budem to spisovať postupne, nejdem robiť stĺpčeky ani číslovať dané vlastnosti. Každý deň sa stretávam s miliónmi rôznych vlastností a vnemov. Cieľom je, aby ste si ich uvedomili a prijali. Či bude pre vás nutnosť alebo cieľ sa tomu venovať, nechám už na každom z vás, aby si svoje rozhodnutie uvážil.
Do nadmerného vnímania sa dá uviesť aj to ,ak ste si vedomí opačnej osoby, ktorá sa s vami rozpráva, z môjho pohľadu je to človek, ktorý chce kyticu a netuší ako má vyzerať, aká má byť cena, aké kvety tam majú byť a v akej farbe. Tým, že sama seba si viem dokonale predstaviť v tejto situácii, viem zhodnotiť, že musím najskôr povedať informácie, na základe ktorých sa on môže rozhodnúť. Priorita je cieľ kúpy, či je to len pre radosť alebo na nejaký sviatok alebo slávnosť. Rôzne kvety sa hodia na rôzne situácie, tak ako máte veľa druhov nožíkov, kde jeden je na rybu a druhý na pečivo. Potom môžete naozaj efektívne pokračovať s otázkami, ako je dôležitá situácia a ,koľko je ochotný zaplatiť za tovar. Čo mňa dojalo, je spôsob akým ľudia na Slovensku, neškatuľkujem, ale je ich naozaj veľa, tieto veci berú buď ako samozrejmosť a tým ,že sa niektoré informácie museli naučiť, či už vplyvom pracovnej náplne, alebo omylom sa k nim dostali a zapamätali si ich, nedokážu vnímať zákazníka, ktorý tieto informácie mať nemusí, to neznamená, že sa budem na neho dívať ako na debila, že nevie čo chce, ale som tam na to, aby som zistila ,čo chce. Takže tu sa zväčša na vás pozrú ako na debila, alebo sa urazia, čo od nich vlastne chcete, že ich vyrušujete pri práci, lebo oni majú inú robotu, ako zisťovať, ktorý kvet/ tovar je pre vás vhodnejší.
Za tento smer môže politické vedenie štátu.
Inou čerešničkou na torte je zas opačná situácia, kedy zákazník vie ,čo chce, ale vy nemáte ani potuchy ,čo od vás pýta. Toto je veľmi časté, lebo dnešným zamestnancom ,nie žeby som sa im čudovala, ale ak mám zotrvať v nejakej práci, tak musím byť s ňou stotožnená, sa v pomere práca = plat, nemá motiváciu vzdelávať v neustálom zhone. Ale ak chcete zvýšiť svoj plat, čo je úmerné predavačke a predajcom, zvýšiť tržby a tým aj návštevnosť, aby ste to docielili, musíte mať k tým ľuďom vzťah a neofrflať každého ,kto odíde z predajne. Tým ,že viem o tovare ,ktorý predávam naozaj veľa, dokonca si trúfnem povedať, že viac ako kolegyňa ,čo ma donútila túto rubriku naozaj začať, ktorá má 10 ročné skúsenosti s prácou, ktorú 3 roky z toho nevykonávala, za ktoré sa nemohli zmeniť žiadne skutočnosti a organizačné postupy práce, lebo ona je ako slepá ovca ,ktorú slovenskí zamestnávatelia potrebujú, aby robila do úmoru a držala tlamu. Niet lepší zamestnanec, než ten, ktorý od nich nič nechce.
A tak som si dneska vychutnávala, to že ona nič nevedela o tovare, ktorý 10 rokov predáva a nemala poňatia o kvetoch a rastlinách ,ktoré má na predajni a mala by vedieť poradiť so starostlivosťou a ošetrovaním každej jednej, na otázku ,či sa to ešte rozrastie, alebo sa to dopestuje iným spôsobom vám povie akurát to, že to také musíš kúpiť, je ako otázka, či bola skôr sliepka alebo vajce, aj keď na túto otázku už odpoveď vedci vyriešili. Je v práci dva mesiace a mám pocit, že som zostarla aspoň o 10 rokov a rozprávala sa s malým deckom. To, že pozdravíte niekoho, kto chodí do obchodu každý deň a občas sa u vás zastaví na kvety, ale pozdraví vždy ,príde takémuto zaslepenému človeku ako totálna drzosť, ako si vás niekto cudzí dovolí vôbec osloviť a nechápavo sa na vás pozrie, či ho poznáte, že tu čumí už asi hodinu a lezie jej to na nervy ,by si človek s mierou takejto vysokej vnímavosti, nedokázal vysvetliť takýmto bludom a absurditou. Práca v obchode a s ľuďmi je diametrálne odlišná od práce za strojom, ktorý za deň vydá len jeden tón a nemáte nutnosť o ňom zisťovať viac, než vám povie nadriadený. Ale ak máte fungovať v predajni, tak takáto možnosť tu neexistuje. Ak sa zameriate na zaslepený predaj typu, je to pekné, predá sa to samo a len budete čakať, kým to niekto zdvihne a donesie k vám ,aby ste mu to veľavážene nablokovali, je totálny nonsens, ste platení za to, aby ste obsluhovali, podávali informácie, zhodnotili dôležitosť predaja, nie za to, aby ste sa zavreli do predajne, tvárili sa ,že niečo tvoríte a v prípade akejkoľvek integrácie s okolím, ostali naštvaní ,že si vás niekto dovolí vyrušiť pri "práci" ,je v mojom pohľade vhodný akurát na vyhodenie a nie dlhodobý pracovný pomer.
Nová rubrika!!
Tak sa prelomili ľady a moje Ja si povedalo, že začne fungovať z negatív ako predností. Nakoľko sa stretávame s negatívami denne ,nie len od seba samých, tak aj okolia, či rôznych iných zdrojov, chcených a nechcených.
Moje pracovné zaradenie mi dáva možnosť zvažovať rôzne iniciatívy, od nespočetne veľa subjektov ,cez rôzne štýly vedenia a riadenia spoločností, kolegov, zamestnancov a v neposlednom rade zákazníkov.
Túto rubriku budem venovať mojim poznatkom, ktoré som získala za viac ako 4 roky boja s chorobou a samou sebou. Niektoré veci sú naozaj prednosťami, len ich musíte vedieť nie len ovládať, ale aj si ich uvedomovať. Nakoľko mám dosť stabilné lieky, vďaka ktorým sa viem pozerať na svet aj z iného uhla, chcem tieto veci posunúť inam ,viem ,že na toto nemám šancu uspieť inde viac, ako na internete, pretože Slovensko, je možno prírodne bohaté, ale morálne rozbité. Nenájdete veľa zamestnávateľov, ktorí sa zaujímajú o vašu osobnosť a nie o jej rozvoj a prínos do firmy, ako to má každá druhá v popise. Za ten rok v kvetinárstve, som nechcem hlúpo povedať, ale v určitom smere naozaj osprostela. Najviac mi to dáva pocítiť osoba, ktorá po 3 rokoch prišla do roboty a ohradzuje sa tým, že túto robotu robí už 10 rokov a vy ste tam rok, nemáte najmenšie právo ju poučovať. Potom príde deň, kedy na vás bude kukať ako teľa na nové vráta, lebo nechápe odkiaľ máte informácie, ktoré by ona po toľkých rokoch mala mať a mala dávať ona vám. Táto skúsenosť ma presvedčila, aby som túto rubriku naozaj založila. Dlhšie nad tým uvažujem, ale nechcem skĺznuť do žiadného motivačného webu, ani rozpisovať o tom, ako sa máte správať v živote, v práci ani nič podobné. Hlavným cieľom bolo podeliť sa o svoje trápenie a boj, ktorý sa dá vyhrať ,aj keď niekedy je neľútostný a mnoho z nás mu podľahlo.
Touto rubrikou chcem ukázať ľuďom, ktorí nevedia ako ďalej zápasiť a ,či to má význam bojovať s týmto ochorením. Je mi jasné, že nie každý bude v stabilizovanom stave po prvých liekoch, alebo sa nevyskytne iná prekážka ,kvôli ktorej musí liečbu zmeniť, prerušiť a podobne. Chcem, aby ľudia rôzne vnímajúci a reagujúci na liečbu, vedeli, že zmena liekov a denného režimu, nie je vždy to najhoršie a snažili sa pochopiť a vyskúšať nové lieky a spôsoby, naozaj nikto z vás nemôže a ani nevie, ako a čo bude fungovať práve na vašu osobu. Nechcem ani ukazovať prstom na tých, ktorí sú na tom podstatne horšie ako ja, že to nemá význam a ak ste na tom naozaj zle, nie je cesty späť.
Takže prajem všetkým ,ktorí prídete na návštevu sem, aby ste tieto slová brali ako šancu, možnosť ,alebo ak si trúfate ako kritiku a spôsob zmeny z rutiny ,von z pelechu a otvoreniu iných šancí a ciest k lepšiemu a verím, že hodnotnejšiemu životu, aby sa aj tí, čo si povedia, že je to to posledné čo potrebujú, našli v sebe silu a v týchto riadkoch tiež.
Moje pracovné zaradenie mi dáva možnosť zvažovať rôzne iniciatívy, od nespočetne veľa subjektov ,cez rôzne štýly vedenia a riadenia spoločností, kolegov, zamestnancov a v neposlednom rade zákazníkov.
Túto rubriku budem venovať mojim poznatkom, ktoré som získala za viac ako 4 roky boja s chorobou a samou sebou. Niektoré veci sú naozaj prednosťami, len ich musíte vedieť nie len ovládať, ale aj si ich uvedomovať. Nakoľko mám dosť stabilné lieky, vďaka ktorým sa viem pozerať na svet aj z iného uhla, chcem tieto veci posunúť inam ,viem ,že na toto nemám šancu uspieť inde viac, ako na internete, pretože Slovensko, je možno prírodne bohaté, ale morálne rozbité. Nenájdete veľa zamestnávateľov, ktorí sa zaujímajú o vašu osobnosť a nie o jej rozvoj a prínos do firmy, ako to má každá druhá v popise. Za ten rok v kvetinárstve, som nechcem hlúpo povedať, ale v určitom smere naozaj osprostela. Najviac mi to dáva pocítiť osoba, ktorá po 3 rokoch prišla do roboty a ohradzuje sa tým, že túto robotu robí už 10 rokov a vy ste tam rok, nemáte najmenšie právo ju poučovať. Potom príde deň, kedy na vás bude kukať ako teľa na nové vráta, lebo nechápe odkiaľ máte informácie, ktoré by ona po toľkých rokoch mala mať a mala dávať ona vám. Táto skúsenosť ma presvedčila, aby som túto rubriku naozaj založila. Dlhšie nad tým uvažujem, ale nechcem skĺznuť do žiadného motivačného webu, ani rozpisovať o tom, ako sa máte správať v živote, v práci ani nič podobné. Hlavným cieľom bolo podeliť sa o svoje trápenie a boj, ktorý sa dá vyhrať ,aj keď niekedy je neľútostný a mnoho z nás mu podľahlo.
Touto rubrikou chcem ukázať ľuďom, ktorí nevedia ako ďalej zápasiť a ,či to má význam bojovať s týmto ochorením. Je mi jasné, že nie každý bude v stabilizovanom stave po prvých liekoch, alebo sa nevyskytne iná prekážka ,kvôli ktorej musí liečbu zmeniť, prerušiť a podobne. Chcem, aby ľudia rôzne vnímajúci a reagujúci na liečbu, vedeli, že zmena liekov a denného režimu, nie je vždy to najhoršie a snažili sa pochopiť a vyskúšať nové lieky a spôsoby, naozaj nikto z vás nemôže a ani nevie, ako a čo bude fungovať práve na vašu osobu. Nechcem ani ukazovať prstom na tých, ktorí sú na tom podstatne horšie ako ja, že to nemá význam a ak ste na tom naozaj zle, nie je cesty späť.
Takže prajem všetkým ,ktorí prídete na návštevu sem, aby ste tieto slová brali ako šancu, možnosť ,alebo ak si trúfate ako kritiku a spôsob zmeny z rutiny ,von z pelechu a otvoreniu iných šancí a ciest k lepšiemu a verím, že hodnotnejšiemu životu, aby sa aj tí, čo si povedia, že je to to posledné čo potrebujú, našli v sebe silu a v týchto riadkoch tiež.
10.1. 2019
Začiatok roka je vcelku zaujímavý. Je 10. januára a pred pár dňami som sa dozvedela, že nám zomrela ďalšia teta ,tiež z otcovej strany ako aj minulý rok. Akurát s ňou sme nemali žiaden vzťah, dokonca by som povedala, že až nenávisť, nakoľko každého len využívala, denne bývala opitá a nikdy nič neplatila. Až nejak pred dôchodkom bola na brigáde v Čechách, ale ani boh nevie ,či tam niečo robila okrem toho, že vkuse pila.
Nechcem nikoho obviňovať ,ani nejak nadávať, len uzrejmujem, že smrť tejto osoby sa mňa nijak nedotkla, za to nemôžem povedať ,že môjho otca nie. Každý mu na pohrebe rozprával ,že už je sám, že všetci súrodenci už sú po smrti a on to nezvládol a vynadal mame, až po pár hodinách sa doma ukľudnil a ospravedlnil sa. Čo na posledné roky beriem ako naozaj veľké gesto. Na jediné čo sa zmohol, bolo povedať ,že do roka pôjde aj on. Až mi stuhla krv ,keď mi to mama povedala.
Chápem ho ,že to nemá ľahké a má zdravotné problémy ,o ktorých ja samozrejme neviem. Mama tiež veľa nie, ale aspoň ona si zobral za poučenie a prestala prijímať toľko alkoholu ako predtým. Môžu za to výsledky so zvýšeným cukrom a zníženou funkciou pečene. Tak som rada, že sa z toho pomaly dostáva, nie je to nejak v kritických hodnotách, ale tato to zďaleka neberie tak vážne.
Dôvod tohto článku je hlavne ten, že by ma nepoznačila táto skutočnosť ,ale môj sen, ktorý ma síce nezobudil, ale mám pocit, že som nespala a bolí ma totálne hlava. Je naozaj nepríjemné ,keď sa vám sníva o niekoho smrti a to aj o tom koho nepoznáte, aspoň pre mňa určite. Mne sa ale snívalo, že mal zomrieť on a bola tam aj teta, ktorá zomrela pred rokom, mali zomrieť v rovnakom čase, my sme práve boli v jej dome, a mali sme ísť na jej pohreb ,ale vtedy ostalo ticho a zrazu tato zomrel ,prestal sa hýbať a nikto nevedel ,čo sa stalo. Tak sme ho dali do postele a počkali kým sa preberie. Po celkom dlhej chvíli sme ho nechali v tej zime ,ako keby sme ho chceli konzervovať voči rozkladu, sila, že tetine telo bolo vedľa v izbe, kde bola kedysi maštaľ. Dali sme ich do jednej izby a išli preč, Z tohoto je jasné, že jej pohreb to nebol, ale koho potom? po nie dlhej chvíľke za nami prišiel sused, že čo nečakáme na neho, veď už ide za nami. My sme sa otočili akoby sa nič nedialo a šli sme pre neho. Akoby ožil len kvôli tomu pohrebu a to isté sa stalo neskôr s tetou, akoby nemali zomrieť a zomreli. Po ani nie hodinke sa prebrali a znovu ich nebolo.
Úprimne môžem povedať, že to bol jeden z tých najnepríjemnejších snov za poslednú dobu. Vonkoncom to neberiem ako zvesť, keď sa vám sníva o smrti ,tak dotyčný bude dlho žiť. Nie som zrovna poverčivá, skôr beriem vykladanie snov ako zábavu.
Na tento sen sa onedlho napojil ďalší. Tento raz išlo o to, že tato bol bubeník v nejakej kapele (narážka na jeho firmu ,z ktorej ho vyhodili), odkiaľ ho chceli vyhodiť tesne pred dôležitým koncertom, na plagáte mali byť piati a boli tam štyria. Chcela som ten plagát urobiť pre nich ja, ale nakoniec som bola rada, že som ho neurobila. Tak sme tam mali ísť a predtým ako sme dorazili na koncert ,autobusár vyvalil dva smetné koše a museli sme čakať. Nakoniec sme šli peši.
Potom si už pamätám len útržkovito, že som zbierala lístky od autobusu a bola v hale ,kde mala kapela veci a cestou na wc som našla hromadu lístkov a podpísaných pohárikov s menami členov kapely. Z wécka som si zobrala tú hŕbu lístkov a rátala som ,koľko ich asi vyšla cesta sem. Jeden mal asi 300 dokladov a iný dva. Rozbehla som sa preč, kde som stretla môjho priateľa a hovorím mu, že to nemá význam a on sa predsa rozbehol za kapelou ,z nejakého dôvodu tam bola úplne iná kapela ,niečo ako Guns ´N´Roses a nastupovali do lietadla. Aj sa mu ich podarilo stretnúť. ďalej nejdem písať, lebo obsah by nebol pre všetky vekové kategórie vhodný. Áno boli tam aj hnusné pohľady a aj trocha perverzity ,ktorá mi dosť znepríjemnila spánok.
Nakoniec som deň prežila v pohode, boli sme u lekára a dohodli sa na tom, že pôjdeme na koncert dvoch mojich veľmi obľúbených kapiel, ktoré na Slovensko ešte nezablúdili. Jedna mala na mále, ale nakoniec zrušila koncert vraj z interných dôvodov kapely. Tak uvidíme, či táto radosť nie je predčasná.
Sumár za rok 2018
V tomto roku to bolo skutočne plné zmien. Nie preto ,že sme sa 3x sťahovali ,ale začiatok roka bol dosť smutný, keď nám zomrela teta. Celý rok to nejak poznačilo a hlavne rodičov. Dodnes vidieť, že sa to nevstrebalo a v duchu na to myslia.
Po pár mesiacoch sme sa rozhodli ,že ideme na dovolenku do Japonska, čo bol asi najkrajší zážitok v tom roku, nič sme nemali, ale začali sme šetriť každý cent a dopriali si prekrásny a pokojný týždeň v najvľúdnejšej krajine sveta. Prístup ľudí ma tam natoľko dostal, že ešte pol roka po návrate, sa neviem aklimatizovať na týchto neprajných a odporných ľudí tu na Slovensku.
Tiež som dostala ranu pod pás, keď naši ignorovali, či po zemetraseniach žijeme a fotky z dovolenky len ofrflali.
Mesiac na to sme začali uvažovať, či zoberieme auto od jeho otca. Je to síce 20 ročné auto ,ale so športovou výbavou a zachovalé, všetky opravy nám robí on a je plne funkčné. Ani jeden nie sme zbehnutý vodič, ale učíme sa a jemu to ide už naozaj dobre, nakoľko ja zabúdam na niektoré veci, ako zapnúť svetlá, občas si zo strachu menej pridám plyn a zdochne mi to v križovatke ,ale inak to nie je najhoršie.
Kúpila som si pred vianocami kurz kreslenia, keďže mi drahý minulý rok kúpil tablet na kreslenie ,tak svojpomocne mi to veľmi nejde, tak som sa rozhodla pre online kurz, ktorý mi naozaj pomáha v tých základných veciach, ktoré nemám zvládnuté lebo som to neštudovala a mám medzery v základných postupoch.
Treba spomenúť aj to, že už máme doma plnú výbavu všetkého možného, od perín po kuchynské riady.... čo je ešte super ,že 1.2. 2019 sa znovu sťahujeme, ale budeme mať balkón a to ma nesmierne teší! Už nám chýba len kávovar, ktorý zvažujeme do toho ďalšieho bytu kúpiť a sme naozaj vybavený všetkým. Padol aj návrh presťahovať sa do Čech, Fínska či Japonska, ale asi ostaneme niekde tu a ja ak nebudem v kvetinárstve, tak určite pôjdem robiť do papierníctva alebo kreatívnych potrieb pre umelecké školy, už som zvažovala aj opäť podnikať, ale bojím sa ,že to nezvládnem, možno len kvôli poslednej zlej skúsenosti. Ktovie, časom sa uvidí a možno si tie potreby ,alebo nejakú tlačiarenské služby časom otvorím.
Po pár mesiacoch sme sa rozhodli ,že ideme na dovolenku do Japonska, čo bol asi najkrajší zážitok v tom roku, nič sme nemali, ale začali sme šetriť každý cent a dopriali si prekrásny a pokojný týždeň v najvľúdnejšej krajine sveta. Prístup ľudí ma tam natoľko dostal, že ešte pol roka po návrate, sa neviem aklimatizovať na týchto neprajných a odporných ľudí tu na Slovensku.
Tiež som dostala ranu pod pás, keď naši ignorovali, či po zemetraseniach žijeme a fotky z dovolenky len ofrflali.
Mesiac na to sme začali uvažovať, či zoberieme auto od jeho otca. Je to síce 20 ročné auto ,ale so športovou výbavou a zachovalé, všetky opravy nám robí on a je plne funkčné. Ani jeden nie sme zbehnutý vodič, ale učíme sa a jemu to ide už naozaj dobre, nakoľko ja zabúdam na niektoré veci, ako zapnúť svetlá, občas si zo strachu menej pridám plyn a zdochne mi to v križovatke ,ale inak to nie je najhoršie.
Kúpila som si pred vianocami kurz kreslenia, keďže mi drahý minulý rok kúpil tablet na kreslenie ,tak svojpomocne mi to veľmi nejde, tak som sa rozhodla pre online kurz, ktorý mi naozaj pomáha v tých základných veciach, ktoré nemám zvládnuté lebo som to neštudovala a mám medzery v základných postupoch.
Treba spomenúť aj to, že už máme doma plnú výbavu všetkého možného, od perín po kuchynské riady.... čo je ešte super ,že 1.2. 2019 sa znovu sťahujeme, ale budeme mať balkón a to ma nesmierne teší! Už nám chýba len kávovar, ktorý zvažujeme do toho ďalšieho bytu kúpiť a sme naozaj vybavený všetkým. Padol aj návrh presťahovať sa do Čech, Fínska či Japonska, ale asi ostaneme niekde tu a ja ak nebudem v kvetinárstve, tak určite pôjdem robiť do papierníctva alebo kreatívnych potrieb pre umelecké školy, už som zvažovala aj opäť podnikať, ale bojím sa ,že to nezvládnem, možno len kvôli poslednej zlej skúsenosti. Ktovie, časom sa uvidí a možno si tie potreby ,alebo nejakú tlačiarenské služby časom otvorím.
Sumár za rok 2017
Tento rok bol skutočne zaujímavý svojou pestrosťou skúseností. Nehovoriac o tom, ako som sa chabo snažila podnikať, spamätanie sa a znovu návrat do bežnej práce. V tom roku som zmenila 2x robotu, najskôr ako predavačka s oblečením pre pánov a neskôr ako kvetinárka, kde som už vyše roka. V tejto práci som sa naučila tiež mnoho, dokonca uvažujem nad malou brožúrkou ,ktorú by som vydala ,len nemám veci, ktoré potrebujem na prevedenie týchto nápadov, aj keď padol nápad, aby som sa popýtala na vypožičanie z bývalej práce, prípadne by to ostalo aj ako interný materiál.
Čo sa týka kvetinárstva, tu som sa naozaj našla, človek sa vyhrá s aranžmánmi a vkuse tvorí niečo nové. Je to naozaj namáhavá práca, ale pre môj stav veľmi prospešná. Napriek zmenám vo firme, síce mám novú kolegyňu, čo prišla z materskej a nie sme si veľmi sympatické a nevychádzame spolu najlepšie, alebo je to len z mojej strany pocit útoku na moju osobu. Neviem si to vyhodnotiť, ale nesedí mi vo viacerých veciach a vôbec nie, že keď ona nemôže do práce ,alebo je nejaký problém, tak si to odskáčeme my s kolegyňou a ona je v pohode. Môžeme dúfať v nápravu a zmenu.
Ďalším zaujímavým je presťahovanie sa. Vtedy sme sa konečne odsťahovali s priateľom preč. Bolo to hektické a smutné zo strany mojich rodičov. Ale už sa to ukľudnilo a sú radi keď prídeme na návštevu.
Čo sa týka kvetinárstva, tu som sa naozaj našla, človek sa vyhrá s aranžmánmi a vkuse tvorí niečo nové. Je to naozaj namáhavá práca, ale pre môj stav veľmi prospešná. Napriek zmenám vo firme, síce mám novú kolegyňu, čo prišla z materskej a nie sme si veľmi sympatické a nevychádzame spolu najlepšie, alebo je to len z mojej strany pocit útoku na moju osobu. Neviem si to vyhodnotiť, ale nesedí mi vo viacerých veciach a vôbec nie, že keď ona nemôže do práce ,alebo je nejaký problém, tak si to odskáčeme my s kolegyňou a ona je v pohode. Môžeme dúfať v nápravu a zmenu.
Ďalším zaujímavým je presťahovanie sa. Vtedy sme sa konečne odsťahovali s priateľom preč. Bolo to hektické a smutné zo strany mojich rodičov. Ale už sa to ukľudnilo a sú radi keď prídeme na návštevu.
Sumár starých rokov
Tak som sa rozhodla, že začnem troška spomínať na to, ako som sa dostala tam kde som a ,čo všetko sa zmenilo a dosiahlo za tých 25 rokov.
Ak to vezmem postupne, tak základná škola bola pre mňa voči socializácií dosť mizerná, nemala som veľa kamarátov a tých zopár sa potom tiež vytratilo. Asi to je tak dobre, nestáli mi za to ,aby som počúvala kto nemá peniaze a aký je hlúpy a pod. Všetko som brala len ako šum, nebolo mi príjemné chodiť tam, keď viete, že budete celý deň len čušať a dávať pozor na hodinách, ale mne to vyhovovalo. Celkovo som na základnej škole bola zameraná na učenie, výsledky som mala vždy 1-2 a neskôr som si bola za to vďačná. Dokážem teraz písať naozaj zdvorilo a diplomaticky ,ak je to za potreby, taktiež mám dosť dobrý rozhľad vo viacerých smeroch, čo je dnes na nezaplatenie. Mám si byť za čo vďačná a aj tie osamelé dni boli na niečo dobré.
Stredná škola nepriniesla o nič lepšie presadenie v kolektíve, keď každý chodí piť a fajčiť ... občas som sa s nimi bola vyvenčiť na von, ale to bolo len pár krát a našlo sa tam pár ľudí, čo stáli za to ,aj keď sa aktuálne nestretávam ani nekontaktujem s nikým. Spoznala som počas nej svojich teraz najlepších známych ,ktorým môžem naozaj veriť. Neraz som zavesila niekomu svoje stavy na nos a doteraz môžem tým ľuďom pozrieť do očí a tešiť sa s nimi. Priniesla mi aj nepríjemnú skúsenosť s láskou ,ale inak človek nevytriezvie. Taktiež toto ochorenie. Dnes som celkom pod kontrolou, viem si ataky postupne uvoľniť a ukľudniť sa, čo je naozaj dôležité.
Aby som nehovorila, že som neviniatko, tiež som sa počas školy pár krát opila a odvtedy viem, že mi táto zábavka nestojí za nič. Je to len zbytočne minutý peniaz a zničené zdravie. Samozrejme, nehovoriac o kombinácií s liekmi ,ktoré užívam.
Som 4. rok po škole a nemôžem povedať, žeby som sa nikam neposunula, ani nič nedokázala. Dokonca si môžem gratulovať, ako som zvládla fungovanie v práci, ktorých som vystriedala už 10 a nabrala tiež nespočet skúseností a rozhľadenosti. Silu na ohodnotenie svojej práce a postupne sa tratí aj moje podceňovanie sa, za ktoré vďačím mojej polovičke, inak by som s tým nikdy neprestala.
Nebudem teraz búchať všetky roky osobitne. ale túto rubriku som vytvorila preto, aby som videla, aký posun sa odohralo počas rokov. Tiež si to môžete sami vyhodnotiť, či aj vám by sa niektoré nevyplatilo a nemali by ste riešiť veci trochu inak.
Ak to vezmem postupne, tak základná škola bola pre mňa voči socializácií dosť mizerná, nemala som veľa kamarátov a tých zopár sa potom tiež vytratilo. Asi to je tak dobre, nestáli mi za to ,aby som počúvala kto nemá peniaze a aký je hlúpy a pod. Všetko som brala len ako šum, nebolo mi príjemné chodiť tam, keď viete, že budete celý deň len čušať a dávať pozor na hodinách, ale mne to vyhovovalo. Celkovo som na základnej škole bola zameraná na učenie, výsledky som mala vždy 1-2 a neskôr som si bola za to vďačná. Dokážem teraz písať naozaj zdvorilo a diplomaticky ,ak je to za potreby, taktiež mám dosť dobrý rozhľad vo viacerých smeroch, čo je dnes na nezaplatenie. Mám si byť za čo vďačná a aj tie osamelé dni boli na niečo dobré.
Stredná škola nepriniesla o nič lepšie presadenie v kolektíve, keď každý chodí piť a fajčiť ... občas som sa s nimi bola vyvenčiť na von, ale to bolo len pár krát a našlo sa tam pár ľudí, čo stáli za to ,aj keď sa aktuálne nestretávam ani nekontaktujem s nikým. Spoznala som počas nej svojich teraz najlepších známych ,ktorým môžem naozaj veriť. Neraz som zavesila niekomu svoje stavy na nos a doteraz môžem tým ľuďom pozrieť do očí a tešiť sa s nimi. Priniesla mi aj nepríjemnú skúsenosť s láskou ,ale inak človek nevytriezvie. Taktiež toto ochorenie. Dnes som celkom pod kontrolou, viem si ataky postupne uvoľniť a ukľudniť sa, čo je naozaj dôležité.
Aby som nehovorila, že som neviniatko, tiež som sa počas školy pár krát opila a odvtedy viem, že mi táto zábavka nestojí za nič. Je to len zbytočne minutý peniaz a zničené zdravie. Samozrejme, nehovoriac o kombinácií s liekmi ,ktoré užívam.
Som 4. rok po škole a nemôžem povedať, žeby som sa nikam neposunula, ani nič nedokázala. Dokonca si môžem gratulovať, ako som zvládla fungovanie v práci, ktorých som vystriedala už 10 a nabrala tiež nespočet skúseností a rozhľadenosti. Silu na ohodnotenie svojej práce a postupne sa tratí aj moje podceňovanie sa, za ktoré vďačím mojej polovičke, inak by som s tým nikdy neprestala.
Nebudem teraz búchať všetky roky osobitne. ale túto rubriku som vytvorila preto, aby som videla, aký posun sa odohralo počas rokov. Tiež si to môžete sami vyhodnotiť, či aj vám by sa niektoré nevyplatilo a nemali by ste riešiť veci trochu inak.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)