Tak môžem spokojne povedať, že žijem a napriek toľkým nástrahám, čo mi život dal za posledný polrok, čo nie som aktívna, je pravda, že mnoho vecí sa posunulo k lepšiemu.
Dostala som troška povzbudenia a energie, na nové projekty, ignoráciu hlúpeho manažéra v práci a nežiadúcich komentárov v práci. K dnesšnému dňu len troška zhrniem tento polrok ,ktorý sa troška vymkol kontrole a s úsmevom môžem povedať, že som urobila niekoľko veľkých krokov vpred. Verím ,že sa niečo predsa nájde ,čo vám troška pomôže a podnieti šance na vyliečenie. Niet lepšieho pocitu, keď sa v práci o 12tej hodine zobudíte s tým, že nie ste si istý, či ste si dali ráno vaše lieky, je to troška absurdné, lebo v minulosti boli jedinou záchranou, aby ste vôbec z postele zliezli a vykonali základné potreby.
V prvom rade sme sa stihli tretí krát presťahovať, v prvom byte sme mali šibnutú susedu, čo nepočula samú seba a mala 24 hodín denne pustenú televíziu a ani po výzve policajtov nejavila známky charakteru. Tak sme sa presťahovali do skvelého bytu na najvyššom poschodí, kde sme si mohli zobrať k sebe aj môjho zajačika, ktorý nám spríjemňoval toľko krásnych chvíľ, kým sa majiteň po dvoch mesiacoch nevrátil a my sme sa museli odsťahovať znova. Teraz máme síce kľudný byt s nie najhoršími susedmi, ale nemajú núdzu o buchoty, dupoty a vresky (vedľa v izbe sú 2 hyperaktívne decká).
Ďalšia vec, ktorá ma stihla za ten polrok bola cesta do vysnívanej zeme "JAPONSKO"- najdokonalejší výlet a svet aký som kedy videla a o akom kedy počula, mohla som zažiť tú súdržnosť a poriadok ,ktorý tu na Slovensku je na míle vzdialený a kde vás aj vlastný manažér nemá problém potupovať aj bez vašeho vedomia. Pre mňa najdokonalešia zem na svete a v šírom vesmíre, ktorý je zatiaľ preskúmaný.
Taktiež jednou z vecí je, že sme sa s partnerom rozhodli šetriť ,od návratu z Japonska, sme začali odkladať všetko ,čo sa dá ,aby sme v priebehu dvoch rokov mohli začať stavať vlastný dom. Samozrejme sa to nezaobíde bez auto, kroté sme dostali za symbolickú cenu od jeho ocina, ktorý je mimochodom jeden z najodhodlanejších ľudí s ktorými som sa stretla, ak nerátam milionárov z finančného, napriek nie vysokej životnej úrovni ,dokáže brať všetko neskutočne s humorom a zodpovednosťou, tieto veci sa odzrkadlujú aj v mojom partnerovi, čo pre mňa nesmierne cenné!!
Teraz troška zlá stránka, keď vás vyhodia z domu a prídete za nimi s nadšením a radosťou, že ste preleteli polku sveta a chcete sa podeliť o zážitok s vlastrnými rodičmi, tak vás pošlú do kelu, že ich to nezaujíma, no keď vidia ,že odložíte nemalé peniaze na takýto výlet ,zrazu ste pre nich zaujímavý a chcú tie peniaze po vás, aby ste im pomohli prerobiť byt, ale oni smelo pijú ďalej a neriešia, kam a od koho tie peniaze sú, veď tak či tak ten byt napíšu vám, no z druhej stránky, keby ja pýtam trebárs 1 000€ na sporenie na dom, tiež by vám ich nedali, šak zarábaš si našetri a nechoď na dovolenku, takže som vo veľkom rozpore s mojimi rodičmi. Lebo naozaj im neplánujem prispieť na prerábky, vonkoncom nie hotovosťou!!! Všetci si vieme domyslieť, kam by tá časť hotovosti šla, ktorá pomoc pre mňa určite neznamená.
Takže hor sa do nových predsavzatí a činov!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára