Po krásnych 10tich dňoch, kedy sa ospravedlňujem za nečinnosť, som sa opäť vrátila do reality, počas týchto dní som bola mimo domova, jediný môj problém bol, čo navariť, kedy si oprať veci, čo a kedy budeme jesť a čo si nakúpime, kedy dáme jedlo mačke, ktorá síce je nevychovaná, ale beztak je strašne zlatučká a občas sa nechá aj pohladkať.
Všetky tieto dni boli pre mňa ako vykúpením, keď som sa musela vrátiť domov. Deň na to, ako som sa vrátila, som mala stretnutie s bývalým vedúcim z práce a ešte aj psychiatričkou. Jedno malé plus bolo, že som poobede bola doma sama, ak odmyslím rannú situáciu ,kedy som sa skoro otrávila s chuti pokazeného mlieka, bol deň relatívne dobrý. Viacero vecí, ktoré sme s partnerom počas tých dní riešili, som posunula na posúdenie vyššej moci, obe na sebe nezávislé osoby sa zhodli na jedinom riešení - ak aj za cenu podnájmu, tak rozhodne z domu vypadnúť a to cielene rýchlo. Nevonia mi síce pomyslenie, že budem žiť od výplaty do výplaty, ale pri predstave pohodlia a ticha v domácnosti, je možné ,že by som to bola ochotná na ten rok ,dva, možno obetovať. Korytnačka opúšťa domov s tým, že ani nevie, kde má rodičov, len sa vyplaví rovno do šíreho oceánu a my, čo sme tu zlomok ich života, sa trápime nad tým, čo bude zajtra, namiesto toho, aby sme riešili momentálnu situáciu.
Aj keď je pravda, že v tomto rozhodnutí som bola dlho pevne rozhodnutá po krátkom uvážení, tak dnešok, respektíve posledných pár hodín ,než vznikol tento článok, mi ukázal, že rozhodnutie musím naozaj urýchliť, presvedčil ma o tom ako výbuch našich, keď som už prišla domov, rovnako za týchto pár hodín mi stihli dať do popredia všetko, čo ma núti odtiaľto unáhlene a bez ďaľšieho rozmyslu odísť. Psychologička mi potvrdila, že sa nemám dôvod zapodievať situáciou doma, je to ich voľba, ešte som to síce neakceptovala, no čas tvrdého rozseknutia vzťahov u nás doma sa neodvratne blíži. S pomyslením ,že všetkým trom je jednoduchšie sa upiť k smrti, než si užívať nadobudnutého, ma dňom i nocou presviedča, aby som rozhodnutie ďalej neodkladala.
Ak vám príde hnusné a neľútostné, že sa chcem od nich totálne dištancovať, kedy nie je v úzadí ,ani myšlienka odísť do zahraničia, tak tiež som bola toho názoru. Pokiaľ som mala len toľko informácií ako vy, tak áno, príde vám to nehumánne a znevažujúce. Po rozhovore so psychologičkou, ktorá vám povie práve toto riešenie, je dôvod, kedy sa naopak chcem zbaviť nevyžiadanej a nedocenenej pomoci ,áno, presne, lebo všetko ,čo si od vás niekto, počnúc rodinou, nepožiada a nevypýta je len na vašej dobrej vôli. Je iné, keď dieťa žiada niečo od rodiča, to je jeho povinnosť mu pomôcť, ale ak sa má dieťa nevyžiadane niekam tlačiť a starať sa na úkor seba o rodičov, je to len a len vaše rozhodnutie, ak to tak neurobíte, je to úplne v poriadku. Rodič sa má starať o dieťa a nie naopak, ani v najhoršej situácií, vždy je aj iná možnosť ako ju riešiť, je to len na vás.
Ak máte radi seba samého a ste vďační za život ,ktorý vám bol daný, tak všetko nežiadúce eliminujte. Jedno akou formou sa budete meniť a rozhodovať, dôležité je, aby ste to robili vo svoj prospech.
Preto moje riešenie je následovné, s prihliadnutím na množstvo informácií a skúseností :
V blízkej dobe /dva až tri mesiace/ sa odsťahovať do podnájmu, miesto kam presuniem všetky moje veci, koníčky, zvieratká, nápady, myšlienky. Niekam hodne ďaleko, hodne je u mňa aj vedľajšie mesto, lebo viem, že oni majú zaťažko niekam ísť. Čo predstavuje pre mňa značnú výhodu. Dostatočný priestor, na zakrpatenie nepríjemných situácií a stresov z domáceho prostredia, ktoré dúfam vyústia do nového a kľudnejšieho režimu, bez alkoholu a neopodstatnených hádok. Situácií naoko neriešiteľných, aj keď veľmi dobre si uvedomujem, že s mojím ochorením tých nezrovnalostí bude ešte podstatne dosť, viem ,že sa vždy dajú veci riešiť. Značné abstinovanie od hier a podobných zbytočností, namiesto toho presunutie sa do oveľa osobnejších a hodnotnejších vecí, ktoré mi budú robiť radosť každým dňom. V prvom rade koníčkom a umeniu a v neposlednom zvieratkám, ktoré vám dajú nadokonalejší pocit pochopenia a vďačnosti. Za tieto všetky značne zložité veci a jednoduchšie riešenia vďačím viacerým v mojom okolí. Teším sa, až uzriem svetlo z vlastného okna, kedy dúfam, už budem pre vás pripravovať len pozitívnejšie a podstatne obohacujúcejšie články.
PS. : v dohľadnej dobe preložím článok ,ktorý som vyzdielala, 15 habits / 15 zvykov, do slovenčiny, aby sa aj menej zdatný čitateľ mohol dozvedieť veľmi potrebné a užitočné informácie, nie len o sebe ,ale aj o duševnom zdraví.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára