Áno alebo nie?

Ak ste už niekedy, čo myslím ,že väčšina áno, dostali svoju prvú väčšiu výplatu, za robotu v dlhšom období, nie jednorázovo, poznáte pocit, keď si poviete ,že zvládnete už čokoľvek. Tak sa dnes cítim ja. Neprišlo mi zrovna 5 ciferné číslo, no po ročnej nule, to vie potešiť. Po tomto z časti spokojnom pracovnom výkone, som začala zvažovať a riešiť možnosť presťahovania sa. Jediný zádrhel je v tom, že moja polovička má oprávnené obavy, že to dlho nevydrží, tak aj moje nadšenie každým dňom upadá do vytratenia.

Oprávnené kvôli mojej diagnóze. Nechcem skončiť na bode mrazu ako naši, len niektoré krízové situácie riešim svojsky a na niektoré potrebujem odstup do druhého dňa, kedy tiež zvažujem, či to je to správne. V problémových situáciach je často človek na dne, tieto otázky sú na mieste, ale dôležité je uvedomiť si podstatu, či ste ich schopný riešiť všeobecne, je jedno v akom časovom rozmedzí. Mnoho vecí podmieňuje vznik ,ale i zvládnutie situácie ako takej.

V možnosti, že jedna strana chce okamžité riešenia, ale druhá je v stave zrútenia, je dôležité položiť si dve otázky - aká je veľmi závažná aktuálna situácia

                          - čo ste ochotný vydržať pre toho druhého.

 Dĺžka zvládania situácie sa postupom času dá skracovať, čím sa skracuje aj doba nervozity toho druhého z nevyriešenej situácie. Rátam s tým ,že obaja sú ochotný pracovať na svojich chybách a podporiť toho druhého a zároveň tým aj seba. Takže otázkou zostáva, či ste rozhodnutý to pre toho druhého urobiť a skúsiť to, napriek nevhodnej situácií a s vedomím, že to obe strany majú zložité. 

Za zváženie stojí aj dôvod, ktorý vás k tomuto kroku dohnal. Rozhodne viem, že situácia doma sa vymyká spod kontroly ,nie tak mojej, než rodičom. Z tohto hľadiska si určite vyberiem tú druhú možnosť a bez zaváhania ,napriek možným problémom ,radšej odídem niekam, kde bude kľud, ak sa aj povadíme, veď je to normálna vec, aj keď jeden múdry človek hovorí, že sa s ním nedá pohádať, na hádku treba dvoch, sa pobalím a vyberiem sa na prvý spoj do nového bývania, síce dočasného, no predsa kľudného a pohodlného. 

Situácia môjho partnera je tiež kritická, ak máte byť bez teplej vody a pravidelného vykurovania počas zimy, nie len nepohodlie ,ale zdravotný stav, ten po fyzickej stránke, si vyberie časom svoju daň. Teraz si poviete, že je rozmaznaný, fajnový, keby ste 5 rokov v takomto "podnetnom" prostredí, zmýšľali by ste rovnako, možno by ste to po pol roku výdatných mrazov zabalili. Treba odlišovať, čo je naozaj zdraviu ohrozujúce ,čo je už len výmysel a pohodlnosť.